Vždy v čase medzi koncom októbra a koncom decembra, to záleží od lunárneho kalendára, oslavujú Židia Chanuku – Sviatok svetiel. Je to najrozšírenejší židovský sviatok.
Nepatrí k sviatkom, ktoré Boh prikázal sláviť na Sinaji pred zhruba 3500 rokmi. Pochádza z neskoršej doby a v Novom Zákone je zmienený ako sviatok posviacky Chrámu. (Ján 10:22)
Albert Whalley v knihe ..The Red Letter Days Of Israel” s odvolaním sa na Evanjelium podľa Jána 10:22 vysvetľuje, že ranní kresťania oslavovali narodenie Pána Ježiša práve v čase Chanuky. Narodil sa vtedy? Možno.
Cez Chanuku Židia oslavujú, že sa im podarilo zvíťaziť nad Grékmi, ktorí im vnucovali svoju kultúru a odporným spôsobom znesvätili Hospodinov Chrám.
Antiochos Epifanesv roku 164 p.n.l. znesvätil Hospodinov chrám tým, že v ňom postavil svätyňu bohu Diovi a na oltároch obetoval prasce. Grécky vladár prevzal vládu nad Jeruzalemom a Chrámom a snažil sa zničiť židovské náboženstvo aj ľud.
Vydal niekoľko zákazov: Čítať Písmo; Sláviť sviatky; Svätiť Šabat; Obriezky novorodencov.
Reakciou na tento útlak bolo povstanie Makabejských pod vedením Jehudy ha-Makabi. Ich úsilím bolo získať naspäť svoje kňažstvo a židovskú identitu, ktorou bol Chrám. Napokon sa im to po dvoch rokoch podarilo. Vyhnali syrčanov z krajiny, ktorá kedysi patrila ich praotcom, z ich zeme zasľúbenej. Záznam o tom, nachádzame v apokryfe – 2.Makabejskej 10, verše 1-8:
,,Vedený Pánom, vydobyl Makabejský so svojimi mužmi naspäť chrám aj Jeruzalem. Zbúral oltáre pohanov na námestiach a aj ich posvätné nádvoria. Keď vyčistil svätyňu, prvýkrát po dvoch rokoch v nej obetovali, obnovili kadidlá, svetlá a predkladané chleby. Keď to dokončili, padli na tvár pred Hospodinom a modlili sa, aby na nich už viac nedopustil takú pohromu….”
S opätovným zasvätením Chrámu je spojený tzv. “Zázrak Chanuky”
Potom ako opať vstúpili do chrámu, zistili, že olej, ktorý sa používa na zapalovanie sviecnov je znesvätený. Zo všetkých džbánov s vysvätením olejom, bol iba jeden rituálne čistý. Ostatné boli buď otvorené, čiastočne spotrebované, alebo zasvätené Diovi. Na výrobu nového a posveceného oleja potrebovali osem dní. Napriek tomu, že mali množstva oleja len na jeden deň sa Makabjeci rozhodli svietnik zapáliť. A stal sa zázrak. Olej vo svietniku horel celých osem dní, než do Chrámu dopravili nový. Preto sa aj Chanuka oslavuje osem dní.
V čase prvého aj druhého Jeruzalemského Chrámu bolo jednou z najdôležitejšou povinností kňazov udržiavať 24/7 svetlo na svietniku menory. Nebolo možné, aby svetlo na svietniku nesvietilo.
Ústrednou udalosťou Chanuky je zapalovanie chanukových svetiel na svietniku “chanukija”. Rozsvecovanie sprevádzajú požehnania a vďakyvzdania Bohu. Každý chanukový večer sa zapaluje jedna sviečka. Väčšinou ešte pred večerou. Dokiaľ svietia sviatočné svetlá, mali by podľa tradície Židia odložiť svoje obvyklé každodenné činnosti. Svetlo nemusí vydržať celý večer, ale aspoň 1/2 hodiny každý večer v priebehu ôsmych dní Chanuky.
Svetlá sa zapalujú na chanukových svietnikoch v synagóge aj židovských domácnostiach. Rabínske komentáre pripomínajú, že olej má jedinečnú vlastnosť. Odmieta sa zmiešať s ostatnými tekutinami, nestráca svoju identitu tak ako ostatné tekutiny, keď sa zmiešajú s vodou.
V chanukovom príbehu išlo o viac ako vojnové víťazstvo. V stávke bolo prežitie Judaizmu. Helénizmus hlásal, že život zmysel nemá, takže jediná vec, ktorá ľuďom ostáva je “jesť, piť a byť šťastný – pretože zajtra sa pominieme”.
V centre helénizmu stál človek. V centre judaizmu stojí Boh.
Chanuka sa pre mnohých Židov stala národným sviatkom. Makabejci zaistili istú duchovnú nezávislosť judaismu, ktorá pokračuje dodnes, nezlomená žiadnym odporom. Chanuka sa stala akýmsi Dňom Nezávislosti. Nemôžeme ho zameniť za JOM HA-ACMA’UT, Dňom Nezávislosti štátu Izraela.
Zaujímavosť: Cirkev v Rímskej ríši tiež zakázala čítať Bibliu, s výnimkou kňazov. V rímskokatolickej cirkvi bolo čítanie Biblie zakázané dokonca až do polovice devätnásteho storočia, a tento zákaz pretrváva v niektorých ortodoxných cirkvách na Strednom východe až dodnes. Zakázal sa dodržiavať šabat a Hospodinove sviatky, ktoré oslavovali Židia. Reformácia bojovala za slobodu veriacich čítať Bibliu, ale naďalej nevenovala pozornosť dodržiavaniu sviatkov a šabatu. Keltské cirkvi dodržiavali šabat až do ôsmeho storočia, ale napokon podľahli tlaku Ríma.
