Peter Švec, 23.5.2021
Jedenásťdňová paľba viac ako 4 000 rakiet namierených na civilné oblasti sa nedá ospravedlniť ničím. Keby od pondelka 10. mája nezačali teroristi páliť rakety z Gazy na najhustejšie obývané oblasti Izraela, tak nemusela byť ani jedna obeť. Ani na jednej strane.
V pondelok 10. mája som absolvoval zoom konferenciu za účasti desiatok priateľov z viacerých kútov sveta. Jeden z účastníkov sedel vo svojom dome v Jeruzaleme. Tesne po 18. hodine, keď vypršalo takzvané ultimátum Hamasu ovládajúceho Gazu, musel so svojím prístrojom, s kamerou v ruke, utekať do krytu. Všetci sme cez zapnutý mikrofón počuli sirény a prvé detonácie v diaľke. Nad Jeruzalemom. Mali sme možnosť sprostredkovane zažiť úvod drámy, ktorú sledoval svet nasledujúcich 11 dní. No predovšetkým deň čo deň sužovala obyvateľov Izraela. Cez deň, v noci, neustále.
Hamas, Islamský džihád a predstavitelia islamu zhodne tvrdia, že Jeruzalem je ich tretie najsvätejšie miesto. Bolo by na samostatnú analýzu rozobrať, od kedy sa táto téza v rámci islamu začala aplikovať. Ale rešpektujme to. Existuje ale potom zrozumiteľné vysvetlenie, prečo si niekto úmyselne chce zničiť to, čo vyhlasuje za sväté? A v Jeruzaleme žijú okrem Židov aj Arabi, kresťania či Arméni. Obyvateľov aj nehnuteľnosti mesta našťastie zväčša ochránil pred dopadajúcimi raketami účinný Iron Dome. Neobyčajne rýchly a podľa expertov na viac ako 90 percent účinný systém protivzdušnej obrany. Vyvinutý v Izraeli.
Na internete koluje množstvo záberov, ako lietajú rakety z Gazy na Tel Aviv. Iron Dome ich zostreľoval rovno nad hlavami jeho obyvateľov. Ide o druhú najväčšiu metropolu Izraela. Stavať sa začala len v roku 1909. Existujú fotografie, kde hŕstka židovských prisťahovalcov rozdeľuje prvé akre. V piesku! Nikoho odtiaľ nevyhnali. A keby aj toto niekto spochybnil, tak platí, že Tel Aviv je mimo takzvaných okupovaných území. Takže za čo Hamas, s ktorým majú aj niektorí politici na Slovensku toľko pochopenia, vlastne bojuje? Za budúci Palestínsky štát? Prečo sú potom cieľom jeho rakiet aglomerácie vo vnútri hraníc spred takzvanej šesťdňovej vojny?
Ešte raz odbočme od aktuálneho konfliktu do minulosti. Celý ten „spravodlivý hnev“, ktorý od Hamasu, ale aj od Palestínskej samosprávy preberajú mnohí aktivisti, vychádza z tvrdenia, že Židia vyhnali pôvodné obyvateľstvo a doteraz nedali príležitosť na vznik Palestínskeho štátu. Z množstva faktov, ktoré to vyvracajú, uvediem aspoň jeden: Od prímeria v roku 1949 až po šesťdňovú vojnu v roku 1967 Gazu kontroloval Egypt, pričom Júdea a Samária (tzv. Západný breh) patrili Jordánsku. Mali predsa 18 rokov na to, aby Palestíncom, za ktorých s ostatnými členmi Ligy arabských štátov teraz tak horlivo bojujú, ten štátny útvar vytvorili. Bez pýtania sa Izraela. Bez jediného výstrelu. A iných príležitosti bolo minimálne päť.
Kvôli jedenásťdňovému vojnovému dobrodružstvu, za ktoré je z priamych aktérov zodpovedný Hamas a Islamský džihád, prišli zbytočne o životy stovky ľudí. Materiálne škody nikto nevyčísli. Obe organizácie, ale aj mnohé ich podporujúce odnože, vrátane Palestínskej samosprávy, ktorá sa voči útokom z Gazy ani raz neohradila, vedú s Izraelom sebazničujúci boj. Tragédiou je, že rukojemníkom je neslobodná masa palestínskych civilistov. Izrael má dnes vojenské kapacity, ktoré mu zaručujú obranyschopnosť. A reputačne nestratil toľko, ako by si strojcovia útokov, ktorí bezostyšne využívali civilistov ako živé štíty, pôvodne želali.
Určite sa nájde niečo, čo sa z odvetných akcií armády židovského štátu vyhodnotí ako chyba. Jeho v poradí ďalšiu trpkú skúsenosť podlého ostreľovania zo striech škôl či budov plných civilistov sme v tom lepšom prípade sledovali veľmi sprostredkovane, cez minútové reportáže. A už vôbec sa nevieme vžiť do množstva „Sofiiných volieb“ jej dôstojníkov pri likvidácii zdrojov vražednej streľby. Dočkáme sa skôr ďalších zámienok ako menovania relevantných chýb. Ak aj niekto chybu urobil, určite z neho nebude hrdina, po ktorom sa pomenujú ulice, ako je zvykom v Palestínskej samospráve. Budú neobyčajne aktívne mimovládne organizácie rovnako intenzívne analyzovať chyby Hamasu?
So zlyhaniami Izraela to môže dopadnúť podobne ako na začiatku posledného konfliktu. V kauze o násilnom vysťahovaní niekoľkých palestínskych rodín zo Šejk Džará rozhodol Najvyšší súd. Nie vláda. A tie rodiny doteraz ani neboli vysťahované. Keď ten istý súd v minulosti rozhodol v prospech Palestíncov, nikto nestrieľal rakety. A prítomnosť armády na Chrámovej hore? Na tej, od ktorej kľúče odovzdal po šesťdňovej vojne víťazný Izrael dobrovoľne do rúk porazeného Jordánska? Prítomnosť izraelských poriadkových síl je nevyhnutná. Ktorý zahraničný politik sa naposledy zastal pokojne sa modliacich židov pri múre nárekov, keď na nich hádzali nachystané kamene moslimovia po modlitbách v mešite Al-Aksá?
Jedenásťdňová paľba viac ako 4 000 rakiet namierených na civilné oblasti sa nedá ospravedlniť ničím. Keby od pondelka 10. mája nezačali teroristi dohromady v tisícoch páliť rakety z Gazy na najhustejšie obývané oblasti Izraela, tak nemusela byť ani jedna obeť. Ani na jednej strane. Hodnota každého života je rovnaká. Rozdiel je v zodpovednosti za úplne zbytočne vyhasnuté životy. Izrael mal nielen právo, ale aj povinnosť chrániť sa. Byť jeho občanom, čakal by som od ich armády všetku rozhodnosť. Iron Dome chránil všetkých. Aj arabskú populáciu. Aj cudzincov.
Ale poďme domov. Osviežujúcou skúsenosťou z pohľadu Slovenska bol postoj väčšiny relevantných politických strán s otvoreným deklarovaním práva Izraela na obranu. Ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení označilo Hamas za zdroj konfliktu. Náš šéf diplomacie vycestoval do Izraela, kde po boku svojich rezortných kolegov z Česka a Nemecka vyjadril solidaritu s Izraelom. Doteraz sme boli zvyknutí na diplomatické formulky bez jednoznačnej výpovednej hodnoty. Poslanci Starého mesta Bratislavy sa so starostkou Zuzanou Aufrichtovou rozhodli, podľa vzoru susedného Česka, vyvesiť vlajku na priečelie úradu.
Za Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (ICEJ) sme prvé vyjadrenie k udalostiam vydali 11. mája. V druhom, v rámci Aliancie pre Izrael (API), ktorú s ICEJ Slovensko tvorí B’nai B’rith Tolerancia Bratislava a Izraelská obchodná komora na Slovensku, sme poukázali na povinnosť demokratického štátu, akým Izrael je, brániť svojich občanov pred útokmi Hamasu. Väčšina mienkotvorných médií tento hlas nebrala do úvahy. Napriek tomu, že pod vyhlásenie API pridalo svoje podpisy okolo 50 osobností verejného života, zástupcov kresťanských cirkví a židovskej obce. Z radov širokej verejnosti vyhlásenie podpísalo už 850 ľudí.
Vyhlásenie API bolo aj hlavným bodom programu pokojného verejného zhromaždenia na vyjadrenie solidarity s Izraelom pod názvom „Vlajky pre Izrael“ s účasťou viac ako 200 ľudí. Konalo sa vo štvrtok 21. mája o 18. hodine, na Hviezdoslavovom námestí v centre Bratislavy.