Keby médiá informovali o lokálnej udalosti u nás doma tak ako o palestínsko-izraelskom konflikte, mali by na krku žaloby.
Peter Švec, 16.6.2021
Ako by sme chceli, aby reagovala verejnosť, médiá, či politické lídri iných štátov…, keby Slovensko muselo 11 dní čeliť intenzívnemu raketovému ostreľovaniu?
Bilancia ostreľovania židovského štátu militantmi z Gazy, ktoré začalo 10. mája, je spolu viac ako 4300 rakiet. Civilné časti juhovýchodného Izraela boli jedenásť dní pod intenzívnou paľbou teroristickej organizácie Hamas.
Stačil bežný pohľad na články v médiách na Slovensku a vo svete, či komentáre na sociálnych sieťach o dianí v oblasti, aby človek nadobudol dojem, že aj tu je to ako na bojisku. Informačnom. A aj tu bol terčom, paradoxne, opäť Izrael.
Verejnoprávna RTVS v pondelok 17. mája odvysielala zábery z manifestácie asi 70 Palestíncov v Bratislave na Námestí SNP. V rámci reportáže Televíznych novín so začiatkom v 29. minúte odzneli aj dva krátke rozhovory s jej dvomi neznámymi účastníkmi. Reportáž v štúdiu začal moderátor slovami: „Izrael zintenzívnil útok na pásmo Gazy…“
V strede reportáže sa potom od jej autora dozvieme, že Bezpečnostná rada OSN neprijala rezolúciu “odsudzujúcu násilie medzi Izraelom a palestínskym pásmom Gazy“. Na prvom mieste je teda menovaný Izrael. Až potom, po viac ako minúte, sa divák dozvie, že „S útokmi pokračujú aj radikáli z Hamasu…“. Celé to spoľahlivo navodzuje dojem, že zodpovednosť za jedenásťdňovú zbytočnú vojenskú konfrontáciu a tragédie, ktoré z toho pre civilné obyvateľstvo vyplynuli, nesie Izrael.
Keď o tri dni neskôr bolo v Starom meste Bratislavy verejné zhromaždenie na vyjadrenie solidarity s Izraelom, zúčastnilo sa ho viac ako 200 ľudí. RTVS tam síce poslala svoj štáb, no do Televíznych novín vybrala len pár sekúnd na niekoľko záberov. Napriek prítomnosti viacerých známych osobností z verejného života na Slovensku, ktoré boli na mieste už pred začiatkom podujatia, nikomu priestor na rozhovor nedala. Do pár viet sprievodného komentára zo štúdia sa zato vmestilo pripomenutie, že v pondelok sa konala už spomínaná manifestácia na podporu Palestíncov.
Vo viacerých textových médiách na Slovensku sa v stredu 19. mája ujala aj nasledovná správa zo servisu TASR (prebratá od AP). V jej úvode informuje, že “Liga arabských štátov na svojom stredajšom mimoriadnom zasadnutí v Káhire odsúdila izraelské útoky na pásmo Gazy a vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi.“ Opäť „izraelské útoky“ na prvom mieste.
V čase pokračujúcich masívnych útokov Hamasu z Gazy, ktorú Izrael v roku 2005 jednostranne odovzdal Palestínskej samospráve a odsťahoval odtiaľ aj posledného židovského obyvateľa, štátna tlačová agentúra necháva v prvom odstavci svojej správy ešte priestor aj na nasledovný citát: „Pravda vyplávala na povrch, so všetkou ohavnosťou a obludnosťou: vidíme kolonizovaný ľud, ktorý žije pod jarmom štátu apartheidu a pod okupačnou vládou, ktorá systematicky vykonáva etnické čistky,“ povedal generálny tajomník 22-člennej ligy Ahmad Abúl Ghajt.“
Jeho odsudzujúce slová patrili Izraelu, kde asi 20 percent populácie tvoria Arabi, plus iné národnosti. Vyslovil ich v hlavnom meste najväčšieho arabského štátu, Egypte, kde sa asi len desiatka obyvateľov hlási k svojmu židovskému pôvodu z celkovo 100 miliónov obyvateľov. V Gaze samotnej, ktorá je pod citeľne väčšou blokádou zo strany Egypta, ako Izraela, nie je od roku 2005, od jednostranného stiahnutia, ani jeden vojak izraelskej armády. Teda vie sa o jednom, ktorého uniesol Hamas.
Až v treťom odstavci správy TASR zaznie, že „Palestínski militanti ostreľujú raketami Izrael už deviaty deň, pričom vypálili viac než (v tom čase) 3700 rakiet. Izraelská armáda reaguje leteckými a delostreleckými útokmi na ciele v pásme Gazy. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva prišlo v Gaze o život najmenej 217 ľudí, z toho viac než štvrtinu tvoria deti a maloletí.“
Áno, deti. To je to, čo zaznievalo s notorickou istotou v takmer každej správe skoro všetkých svetových médií, ktoré rovno preberajú aj tie na Slovensku. Len niektoré si dajú námahu a zmienia sa o ohavnej taktike Hamasu, ktorý civilistov a práve deti, používa ako živé štíty v boji proti Izraelu. Nezabúdajme pritom, že Izrael je striedavo pod intenzívnou či sporadickou paľbou rakiet z Gazy už viac ako 15 rokov.
Deň po tom, čo Izrael 22. mája vyhlásil jednostranné prímerie, publikovala TA SR medzi inými aj takúto správu. „Niekoľko tisíc ľudí v sobotu vyšlo do ulíc Paríža a ďalších francúzskych miest, aby vyjadrili podporu Palestínčanom, ktorých v predchádzajúcich dňoch zasiahol konflikt s Izraelom v pásme Gazy, informovala agentúra AFP.“
Vtedy už bol známa oficiálna štatistika, podľa ktorej militanti Hamasu vystrelili z pásma Gazy už spomínaných viac ako 4300 rakiet. A mimochodom, z toho asi 15 percent rakiet dopadlo na samotné územie Gazy a zabíjalo civilných obyvateľov Gazy. Aj tie sa potom počítali za obete „agresie“ Izraela. Správa pokračuje aj nasledovným citátom: „Tento boj znepokojuje všetkých, ktorí sú viazaní hodnotami spravodlivosti, dôstojnosti a práva,“ povedal Bertrand Heilbronn, predseda francúzskeho združenia solidarity s Palestínou.
Záver tej istej správy v servise TASR znie nasledovne: „Izrael v bojoch podnikol stovky náletov proti cieľom militantov v palestínskej enkláve pásmo Gazy, pričom palestínske hnutie Hamas a ďalšie militantné skupiny vystrelili smerom na Izrael vyše 4000 rakiet. Celkovo zahynulo v bojoch vyše 250 ľudí, drvivá väčšina z nich boli Palestínčania.“ Cynická hra s číslami, ktorá sa ani nesnaží hovoriť o morálnej zodpovednosti Hamasu. Ten bol jasným iniciátorom 11 dní trvajúcej raketovej streľby v štýle doslova: hlava-nehlava.
Tu môže zaznieť otázka: Ak by Izrael nedisponoval technológiou Iron Dome, ktorá po 11 dní chránila všetkých obyvateľov či návštevníkov Izraela bez ohľadu na pôvod, tak by sa po spŕške tisícok vystrelených rakiet z Gazy obete možno rátali na stovky, možno tisíce. Bola by to potom „spravodlivá“ vojna?
Keby od pondelka 10. mája nezačali teroristi dohromady v tisícoch páliť rakety z Gazy na najhustejšie obývané oblasti Izraela, tak nemusela byť ani jedna obeť. Ani na jednej strane! Hodnota každého života je rovnaká. Rozdiel je v zodpovednosti za úplne zbytočne vyhasnuté životy. A tá je preukázateľne na strane Hamasu.
Dá sa tomu rozumieť aj tak, že redakcie našich médií nemusia mať dosť finančných zdrojov, aby do oblasti poslali svojich reportérov. No nie je práve preto dôvod zamyslieť sa, či sú udalosti naozaj také, ako ich, z rozličných dôvodov, vykresľujú často miestni reportéri?
Dobrým príkladom odvahy a toho, ako sa dá odmietnuť automatické preberanie argumentačných schém či dikcia svetových agentúr, je susedná Česká republika.
Keby takou logikou ako v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu boli formulované správy našich médií o akejkoľvek lokálnej udalosti na Slovensku, mali by na krku žaloby za ignorovanie zjavných skutočností.