Start-up Beewise vyvinul Beehome, rotobický úľ do ktorého sa zmestí viac ako 40 kolónií včiel.
Surin, Boaz Petersil. (foto BEEWISE)
Albert Einstein údajne povedal, že ľudstvo neprežije viac ako štyri roky po vyhynutí medonosného včelstva. Pochopil, že včely sú najvzácnejším živočíšnym druhom na svete. Súčasné štúdie poukazujú na to, že až 35% svetového včelstva vymiera každý rok. Ak dôjde k vyhynutiu medonosných včiel, bude to znamenať kolaps celosvetového zásobovania potravinami a tým pádom sa preukáže pravdivosť Einsteinovej desivej predpovede.
Cieľom startup-u Beewise z kibucu Beit HaEmek v západnej Galilei je zachrániť medonosné včely. Ako prvá a jediná spoločnosť na svete vyvinula robotický úľ ktorý zabráni, aby prišlo na Einsteinove slová.
Veľmi milý a priateľský zakladateľ a šéf spoločnosti, Saar Safra, 46, zrazu zvážnel pri téme záchrany včiel. Na Zemi žije 8 miliárd ľudí a včely opeľujú 30% z celkového množstva zeleniny, ovocia, semien a orechov, ktoré ľudia konzumujú. V snahe dodať tomuto problému viac vážnosti, Safra zdôrazňuje, že každé tretie zahryznutie človeka pri konzumácii jedla je priamo závislé na zdraví a produktivite medonosných včiel.
V priebehu minulého roka zaznamenali kolónie včiel 40% úbytok populácie ako dôsledok viacerých faktorov. Vďaka umelej inteligencii, robotike a softvérovým riešeniam vyvinutým v Beewise sa toto percento podarilo znížiť na 8%. Startup-ové inovácie získali niekoľko prestížnych svetových ocenení. Beewise v súčasnosti predáva svoje technológie komerčným včelárom v Izraeli a v Spojených štátoch a plánuje v najbližších rokoch expandovať do sveta.
Safra, Hillel Schreier, Boaz Petersil a Yossi Surin založili Beewise v roku 2018. Piatym partnerom je Eliyah Radzyner, komerčný včelár, ktorý oslovil Safru s príbehom o zúfalej situácii včelstva. V tom čase sa Safra vrátil z dlhodobého pobytu v Seattli, v štáte Washington, kde založil šesť startup-ov. (Ako sám priznal, štyri boli úspešné, ale dva úplne stroskotali). Safra o včelách vôbec nič nevedel. Radzyner, ktorý v tom čase už pracoval ako včelár osem rokov, vzbudil Safrovu zvedavosť, keď spomenul, že všetci včelári používajú úle – biele drevené boxy, ktoré vyzerajú ako prenosné skrinky a staré dokumenty – vôbec sa nelíšili od tých pôvodných, ktoré vymyslel Loranzo Langstroth ešte v roku 1850, viac ako pred 150 rokmi. Radzynerova snaha prísť v tejto oblasti s niečím výnimočným znamenala pre Safru veľkú výzvu. Spojili sily s ďalšími tromi nadšencami a začali hľadať technologické riešenia modernizácie úľov.
Beewise vyvinul Beehome (včelín), robotický úľ pre 40 kolónií včiel. Môžete si to predstaviť ako vysoko technické kondomínium, v ktorom prežije viac ako milión včiel. Beehome vyzerá ako nájomný skladovací kontajner. Po stranách má farebné otvory, ktorými včely lietajú dovnútra a von z úľa. Úľ je kompletne zásobovaný solárnou energiou s nabíjateľnými batériami. Vnútro úľa vyzerá ako knižnica so stovkami kníh v čiernych väzbách, asi centimeter širokých a poukladaných vedľa seba na policiach. Keď sa bližšie pozriete, zistíte, že ide o malinké otvory – je ich 6000 – ktoré včely používajú na uskladnenie medu. Zvláštny obdĺžnik na pohyblivom ramene, pripomínajúcom televízny stojan (bez obrazovky), je robot, ktorý využíva umelú inteligenciu na chov včiel, je to ako zabudovaná 24 hodinová opatrovateľka. Väčšina komerčných včelárov má stovky úľov a sú schopní včelstvo v jednotlivých úľoch kontrolovať maximálne raz za niekoľko týždňov a to je často neskoro, aby vyriešili akýkoľvek problém. Robot, ktorý vyvinul Beewise včely nepretržite monitoruje a vie ihneď zasiahnuť. Napríklad, keďže klimatické zmeny majú nepriaznivý dopad na včelstvo, Beehome vie prispôsobiť teplotu a vlhkosť v úli. Robot je schopný vyliečiť včelie infekcie, ochorenia a vysporiada sa aj so škodcami, predovšetkým so smrteľne nebezpečným Varroa roztočom, ktorý rastie v brušku včely a napáda jej imunitu.
Tento systém vyvinutý spoločnosťou Beewise je tiež schopný zabrániť jednej z najväčších hrozieb pre včely v súčasnosti: kolapsovému rozpadu kolónií, pri ktorom sa kolónie z nejakého dôvodu rozpadnú a včely náhle hynú. Príčina tohto rozpadu nie je známa, ale vedci zistili, že k tomu prispieva viacero faktorov, vrátane používania pesticídov, odlesňovania a elektromagnetického žiarenia z Wi-fi veží. Keďže sa včely orientujú pomocou magnetických orgánových štruktúr v brušku, niektorí vedci si myslia, že rádiové Wi-fi vlny môžu spôsobovať stratu orientácie. Beehome tiež zabraňuje tzv. rojeniu. K tomu dochádza pri premnožení včiel v kolónii, zdroje sú obmedzené a niektoré včely sa vydajú hľadať iné miesto na prežitie. Robot je schopný predvídať, kedy môže dôjsť v kolónii k rojeniu a prispôsobí tomu podmienky v úli. Robot je tiež schopný vybrať plásty, využíva na to automatizovaný centrifúgový systém.
Safra hovorí, že vedci sa snažia zmeniť včelám DNA, zredukovali použitie pesticídov používaných pri ich liečbe a umiestnili úle na rôznorodé miesta. Ale „liečenie včiel v reálnom čase“ sa ukázalo ako jediné efektívne pre ich záchranu.
Pozorovanie včiel je ako „vidieť matku prírodu v akcii“ hovorí Safra. V priebehu 250 miliónov rokov pomohla evolúcia včelám, rastlinám aj kvetom rásť v symbióze. Podľa Safru, dĺžka včelieho jazyka presne stačí na získanie nektáru z kvetov. Väčšina krajín sveta považuje potravinovú závislosť na iných krajinách za bezpečnostnú hrozbu. Krajiny sa všemožne snažia vymyslieť spôsoby ako zvýšiť produkciu potravín a podľa Safru je to jedine možné dosiahnuť ak ochránime včiel. Beewise už získal viac ako 40 miliónov dolárov od rôznych investorov, vrátane grantu od Izraelskej inovačnej agentúry a z programu EÚ Horizont. Firma má momentálne 50 zamestnancov. Safra hovorí, že časť zisku spoločnosti je venovaná zvyšovaniu populácie včiel vo svete.
Farmár z avokádovej farmy v Galilei, ktorý prichádza do kontaktu s komerčnými včelármi hovorí, že drobní včelári nemajú veľký záujem skúšať novú technológiu a že produkt je zatiaľ veľmi drahý. Safra súhlasí, že cena 400 USD za mesačný prenájom Beehive môže byť pre niekoho vysoká a preto sa firma momentálne sústreďuje na väčších komerčných včelárov.
Safra hovorí, že „s postupom času a rozširovaním výroby by sa mala cena znižovať, čo by malo znamenať väčšie sprístupnenie nášho riešenia.“ Verí, že sa podarí vyvinúť produkt pre menších včelárov a tiež pre nadšencov včelárov.
Okrem medu produkujú včely aj včelí vosk do ktorého balia svoje larvy v plástoch. Tento produkt sa stále ešte využíva na viazanie, pečatenie a výrobu sviečok. Treba spomenúť, že historicky najstaršie miesto na svete, kde sa vyrábal med bolo v Tel Rehov, v údolí Jordánu a datuje sa do Železnej doby. Archeológovia si myslia, že toto zariadenie na výrobu medu bolo zničené niekedy medzi rokmi 826 pred n. l. a 970 pred n. l. Nie je preto žiadnym prekvapením, že Izrael ako krajina s historicky najstarším doloženým včelínom na svete, je miestom znovuobjavenia úľa a snahy zabezpečiť udržateľnosť svetového zásobovania potravinami.
„Je to bláznivé“, pripúšťa Safra. „Len si predstavte, že piati Izraelčania z malého izraelského kibucu majú to „chutzpah“ zmeniť svet.“
Zdroj: jpost.com, Diana Bletter, 17. 6. 2021
Preklad: Kata Fisher