Potrebujeme nezabúdať. Potrebujeme pamätať.
“Od tejto chvíle bol som väzeň bez mena, bol som len číslo 11 713.” To sú slová významného slovenského architekta Prof. Petra Havaša
“V továrni na smrť boli ľudia beštiálne pripravovaní o život – ako čísla. Je priam našou povinnosťou prinavrátiť im ich mená a nezabudnúť na nich”, povedala publicistka a spisovateľka Ľuba Lesná, ktorá založila tradíciu každoročného Čítania mien obetí holokaustu na Slovensku.
Čítanie mien malo tentokrát svoje 13.dejstvo pod taktovkou Ľubi Lesnej. Spolumoderoval Branislav Závodský. Pozvanie podeliť sa so svojím príbehom z času holokaustu prijal pán Profesor Juraj Stern.
V hudobných predeloch nás do atmosféry doby druhej svetovej vojny viedla formácia Dystopic Requiem Quartet Mira Tótha.
Nad podujatím prebral záštitu predseda vlády Slovenskej republiky pán Eduard Heger. Mená obetí holokaustu čítali osobnosti verejného života na Slovensku, medzi nimi Božidara Turzonovová, Michal Kaščák, Zuzana Aufrichtová, Juraj Droba, Daniel Pastirčák, Eva Andrejčáková, Marián Leško, Marek Majeský, Braňo Závodský, Vera Visterová, Dado Nagy a mnohí ďalší. Hlavným hosťom večera bol Profesor Juraj Stern…
Súčasťou Čítania mien obetí holokaustu, bola aj tento rok študentská súťaž a jej vyhlásenie. Tento rok poslali do súťaže s témou doteraz najviac esejí. Porota mala čo robiť, keď rozhodovala o poradí. Študenti písali na tému: “Kam až dospela nenávisť.” Súťaž každý rok pripravujeme v spolupráci s Dokumentačným strediskom holokaustu.
Po skončení programu v divadle prebiehala pred hlavným vchodom do DPOH tichá spomienka spojená so zapaľovaním sviečok v pôdoryse veľkej Dávidovej hviezdy, do ktorej sa zapojili nielen účastníci, diváci, ale aj okoloidúci.
Vidíte v potešovaní Božieho zmluvného ľudu tiež svoje miesto? Ak áno, staňte sa tými, ktorí sa podieľajú na raste služby ICEJ!