Napísal: David Parsons, ICEJ Vice President & Senior Spokesman
Horúci spor v Izraeli o reformách súdnictva dosiahol tento týždeň vrchol, keď skupina pilotov IAF oznámila, že odmietnu nastúpiť do zálohy a rýchlo boli podporení každým bývalým šéfom izraelských vzdušných síl, ktorý dodnes žije. Vzhľadom na dôležitosť izraelskej armády a najmä letectva pre obranu Izraela by takéto protesty mohli vážne narušiť schopnosti IDF práve vtedy, keď je Irán pripravený prekročiť jadrový prah.
Ako som už naznačil, keď sa v decembri minulého roka ujala moci nová vláda a reforma súdnictva sa stala jej najvyššou prioritou, tento ostrý boj rýchlo priviedol všetkých k túžbe po „starých dobrých časoch“ politickej patovej situácie a nerozhodných volieb. A teraz dokonca hrozí, že to zničí oslavy 75. výročia Izraela.
VÍRIACI spor sa točí okolo názoru pravice, že už tri desaťročia izraelské samozvané liberálne súdnictvo to preháňalo v uzurpovaní moci nad zvoleným Knessetom a vládou, a názorom ľavice, že vládny balík reforiem súdnictva, ktoré sa teraz urýchlene zavádzajú do zákonov, sú presahom v opačnom smere.
Debata má ďalší emocionálny náboj v dôsledku skutočnosti, že izraelský premiér Benjamin Netanyahu, ktorý sa predtým staval proti mnohým z týchto navrhovaných reforiem, sa teraz ponáhľa, aby ich schválil, čo vyvoláva dokonca aj u niektorých z pravice nepríjemný pocit, že mu to môže pomôcť získať osobnú výhodu v jeho prebiehajúcich korupčných procesoch.
Niet pochýb o tom, že obe strany práve teraz hrajú hru politiky na okraji vojny. Aj keď to nie je naliehavé, Netanyahuova koalícia sa snaží posunúť návrhy zákonov do posledného čítania a hlasovania ešte pred tým, ako si Knesset začiatkom apríla zoberie veľkonočnú prestávku.
Ľavica zasa vystupňovala svoj odpor až na najvyššiu intenzitu, pričom trvá na tom, že ide o pokus o „prevrat“ a „diktatúru“, ktoré ničia izraelskú demokraciu. Elitní piloti a spravodajskí dôstojníci odmietajú absolvovať výcvik v zálohe, zatiaľ čo Netanyahu mal dokonca problém nájsť niekoho, kto by ho letecky dopravil do Talianska na oficiálnu návštevu. Najhoršie je, že niektoré hlasy dokonca vyzývajú Židov z diaspóry, aby sa zriekli Izraela a neinvestovali do neho. To vyvolalo obvinenia pravice, že „nevlastenecká“ ľavica sa dopúšťa „poburovania“ a „zrady“.
Požičiam si vetu zo Shakespearovho Hamleta: „Myslím si, že všetci príliš protestujú!“
DRVIVÁ väčšina Izraelčanov súhlasí s tým, že sú potrebné určité reformy súdnictva, ale mali by byť vyvážené a dosiahnuté prostredníctvom širokého konsenzu. Prezident Isaac Herzog ponúkol cestu ku kompromisu a pod jeho záštitou prebiehajú tiché rokovania, ktoré sú však starostlivo držané pod pokrievkou a nie je jasné ani len to, kto sa rokovaní zúčastňuje. Väčšina zostáva optimistická, že sa nakoniec nájde stredná cesta, hoci sa zdá, že hádky sa každým dňom zhoršujú.
Spor rýchlo eskaloval, keď Najvyšší súd v januári rozhodol, že Netanyahu urobil „extrémne nerozumné“ rozhodnutie vymenovať Aryeh Deriho za vládneho ministra vzhľadom na jeho nedávnu dohodu o vine a treste za daňové úniky. Keď nevolený súd povedal zvolenému premiérovi, kto môže byť v jeho vláde, bolo to poslednou kvapkou pre novú vládu a tá urýchlila harmonogram schválenia agendy reformy súdnictva.
Je iróniou, že Aryeh Deri bol v centre podobného rozhodnutia v roku 1993, keď bol kľúčovým členom koalície premiéra Jicchaka Rabina. Rabin sa snažil udržať svoju vládu pohromade, aby udržal začínajúci mierový proces v Oslo na správnej ceste, a musel prísť o Deriho stranu Šas, pretože mal byť obvinený z úplatkárstva a verejného podvodu. Rabin sa teda rozhodol počkať, kým nebude Deri formálne obvinený, predtým ako ho prepustil.
Občianska petícia podaná na Najvyšší súd však otvorila dvere sudcovi Aharonovi Barakovi – zástancovi súdneho hyperaktivizmu, – aby rozhodol, že Rabin bol vo svojom rozhodnutí „nerozumný“ a musí Deriho prepustiť okamžite. Toto bol prvý hlavný krok v snahách súdnej moci ako získať právomoc zvrátiť zákony Knessetu a vládne rozhodnutia.
Tento mocenský krok liberálnej elity teraz naráža na reakčné zložky pravice, ktoré chcú menovať konzervatívnejších sudcov a výrazne obmedziť schopnosť súdov rušiť zákony a vetovať rozhodnutia vlády. To vyvolalo protesty proti reforme súdnictva, o ktorých niektorí hovoria, že vytvárajú nebezpečné nové precedensy a prekračujú červené čiary.
VOJACI a záložníci všetkých politických skupín už v minulosti viackrát zorganizovali protesty. Napríklad niektorí z ľavice odmietli vykonať príkazy na demoláciu domov proti rodinám palestínskych teroristov, zatiaľ čo niektorí vojaci z pravice odmietli vysťahovať židovské rodiny z ich domovov počas bolestivého Stiahnutia sa v roku 2005. Nejakým spôsobom sa Izraelskej armáde vždy podarilo zorientovať sa v týchto otázkach a vyhovieť výhradám vo svedomí jednotlivých vojakov.
Tohtotýždňový protest pilotov však priniesol do popredia veľmi reálne obavy o silu, jednotu a pripravenosť IDF, ako aj o to, ako by teraz zvažované reformy súdnictva mohli vystaviť Izraelčanov obvineniam z medzinárodných „vojnových zločinov“.
Izraelskí piloti sú na takéto obvinenia obzvlášť zraniteľní, pretože vykonávajú presné misie s vysoko výbušnou výzbrojou, ktorá by mohla ľahko spôsobiť obrovské vedľajšie škody, a to všetko z bezpečia vzdialeného kokpitu. Antiizraelské a antisemitské sily na medzinárodnej scéne sa ich neustále snažia dotiahnuť pred Medzinárodný trestný súd v Haagu. Z tohto dôvodu majú fotografie pilotov IAF často rozmazané tváre, aby si chránili svoju identitu.
Takže piloti, ktorí tento týždeň protestovali, môžu mať legitímnu obavu, že by mohli byť vo väčšom ohrození, ak prejdú reformy súdnictva, obzvlášť podporené vládou s radikálnymi krajne pravicovými osobnosťami, ako je Itamar Ben-Gvir sediacimi vo vláde.
To je dôvod, prečo sa uznávaní medzinárodní právnici ako profesor práva z Harvardu Alan Dershowitz a bývalý kanadský minister spravodlivosti Irwin Cotler postavili proti reformám súdnictva. Ako znepokojení Židia a osvedčení priaznivci Izraela argumentujú, že nezávislé, liberálne zmýšľajúce súdnictvo Izraela je „korunou“ izraelskej demokracie, pretože chráni izraelských politických a vojenských vodcov a vojakov pred vlkmi, ktorí striehnu, kým sa v medzinárodnom spoločenstve vrhnú na Izrael. Niečo na tom bude, najmä v súvislosti s neustálym vyšetrovaním Izraela na pôde Komisie OSN pre ľudské práva a s podobnými žalobami pred Medzinárodným súdnym dvorom a Medzinárodným trestným súdom v Haagu.
Reformné protesty však začínajú Izraelu škodiť aj inak. Vnútorne oslabujú akceptovanú spoločenskú dohodu národa o povinnosti všetkých rodín posielať svojich synov a dcéry brániť krajinu a poslúchať rozkazy. Okrem toho, IDF potrebuje svoje najlepšie jednotky, vrátane pilotov a spravodajských analytikov, v špičkovej forme, ak chcú čeliť naliehavej iránskej jadrovej hrozbe. Protesty škodia Izraelu aj na medzinárodnej scéne, keď jeho nepriateľom stačí len poukázať na kritiku ľavice, že izraelská demokracia je pošliapaná.
PRAVDUPOVEDIAC, Netanyahu a jeho vláda neutlmia život izraelskej demokracie a toto nie je „puč“. Od toho máme ďaleko! Ale diskusia je horlivá, emócie sú silné, problémy sú vážne a zložité a všetci vyjadrujú svoj názor – čo znamená, že pestrá demokracia v Izraeli funguje.
Na oboch stranách je snáď dostatok lídrov, ktorí budú naliehať na pokoj a presvedčia všetkých ostatných, že je čas na kompromis. Tlačové správy naznačujú, že skutočne existuje niekoľko členov Netanyahuovej vlastnej strany Likud, ktorí chcú túto národnú krízu vyriešiť vybudovaním širokého konsenzu okolo súboru rozumných reforiem súdnictva. Moderný Izrael už 75 rokov čelí jednej kríze za druhou a zdá sa, že vždy z nej vyjde posilnený. Modlime sa, aby mohli skutočne oslavovať tieto úspechy spolu už o nie veľa dní.
Zdroj: icej.org