Autor článku: Dr. Jürgen Bühler, predseda ICEJ
Niet pochýb o tom, že Izrael sa dnes teší rastúcej podpore evanjelikálneho hnutia. Niekedy je táto podpora len slabo pochopená, najmä preto, že Cirkev mala po stáročia problém prijať židovský národ a dokonca sa proti nemu angažovala v antisemitských akciách. Mnohí cirkevní otcovia učili, že Boh so Židmi skoncoval a ponechal ich vo vyhnanstve na znak ich božského odmietnutia. To všetko sa však dramaticky zmenilo s obnovením Izraela ako národa späť v jeho pôvodnej vlasti. Otázka však zostáva: Prečo by sme dnes mali podporovať Izrael?
Pozývame vás, aby ste sa zamysleli nad nasledujúcimi desiatimi biblickými dôvodmi, prečo by všetci kresťania mali podporovať, žehnať a stáť pri židovskom národe a ľude.
Dôvod #1 Boh miluje Izrael!
Prorok Jeremiáš hovorí veľmi jasne: Hospodin sa mi zjavil od dávna a povedal: „Toto hovorí Hospodin: „Na púšti našiel milosť národ, ktorý unikol meču. … Zďaleka sa mi zjavil Hospodin: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Opäť ťa vybudujem, budeš vystavaná, izraelská panna. …” (Jeremiáš 31, 2-4). Po období súdu („meča“) je Boh motivovaný svojou „večnou láskou“, aby obnovil Izrael. Všimnite si, že je to večná láska… neprestajná, nikdy nekončiaca! Práve táto láska zrodila Boží plán s Izraelom (Dt 7,7) a táto láska ho tiež privedie k slávnemu koncu (Rim 11,25-28).
Niekto sa ma raz opýtal: „Čo je to láska? „Ako môže Boh milovať hriešny národ, akým je Izrael?“ Odpoveď je jednoduchá: Rovnakou bezpodmienečnou láskou, akú má Pán k Cirkvi. Vskutku, „Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni„. (Rim 5, 8) Tu je teda jednoduché pravidlo pre všetkých veriacich: Mali by sme milovať všetko to, čo miluje aj Ježiš. Aká je vaša láska k Izraelu? Len proste Boha, aby vám dal svoju lásku k židovskému národu!
Dôvod #2 Náš Boh dodržiava zmluvu!
Boh potvrdil svoj sľub dať Izraelu krajinu Kanaán prísažnou zmluvou. V knihe Genezis čítame, ako sa Boh zjavil Abrahámovi a prisľúbil mu krajinu a potomkov, ktorých je nespočetne veľa ako hviezd na nebi. Abrahám odpovedal: „Ako si môžem byť istý, že to naozaj urobíš?“ Boh odpovedal tým, že zostúpil ako horiaca pochodeň, ktorá prešla cez obetné zvieratá, aby s Abrahámom spečatil prísľub zeme zmluvnou prísahou (Gn 15, 17 – 18).
Jednou z hlavných Božích povahových čŕt je, že Boh dodržiava zmluvy. V minulosti niektorí kresťania trvali na tom, že Boh zmenil svoj názor na Izrael, vzdal sa ho a uzavrel novú zmluvu s Cirkvou – „novým Izraelom“. To by však bola katastrofálna správa pre každého dnešného veriaceho kresťana. Musíme sa pri každom našom hriechu, vlažnosti alebo nedostatku oddanosti báť, že Boh zmení názor aj na nás? Nie, pretože „ak aj sme neverní, on zostáva verný, veď nemôže zaprieť seba samého„. (2 Tim 2,13) Veľkou nádejou pre Izrael aj pre Cirkev teda je, že Boh vždy dodrží svoje zmluvné sľuby – naveky!
Dôvod #3 Boh posväcuje svoje meno!
V 36. kapitole Ezechiela prorok mocne opisuje, ako Boh v posledných dňoch obnoví krajinu a ľud Izraela. Keď Ezechiel vidí, ako sa vracajú z národov a ako ich napĺňa Boží Duch, uvádza jasný dôvod, prečo to Boh robí: „Vtedy ma pojal súcit s nimi pre moje sväté meno, ktoré dom Izraela znesvätil medzi národmi, ku ktorým prišli.„ (Ezechiel 36,21) Potom oznamuje Izraelu: “Nekonám kvôli vám, dom Izraela, ale kvôli svojmu svätému menu… Posvätím svoje veľké meno … A národy spoznajú, že ja som Hospodin,” znie výrok Pána, Hospodina, “keď dokážem na vás pred ich zrakmi, že som Svätý. Poberiem vás z národov, zhromaždím zo všetkých krajín a dovediem na vašu pôdu.” (Ezechiel 36, 23-24)
Je dosť udivujúce, že svetové médiá sa aj 73 rokov po vzniku Izraela stále tak veľmi zaoberajú jeho otázkou. Ako uviedol švajčiarsky teológ Karl Barth v roku 1967: „Teraz si to môžete prečítať v novinách: Boh plní svoje sľuby.“ Alebo ako to povedal Ezechiel: Boh posväcuje svoje sväté meno pred celým svetom. Pri pohľade na Izrael môže svet vidieť, že Boh je stále živý a je to Boh, ktorý plní sľuby!
Dôvod #4 Izrael je kľúčom k prebudeniu a požehnaniu v Cirkvi!
Podľa apoštola Pavla úplné obnovenie Izraela uvoľní pre Cirkev nebývalé požehnanie. V 11. kapitole listu Rimanom Pavol hovorí dve najúžasnejšie tvrdenia: „Ak sa však ich priestupok stal bohatstvom pre svet a ich zlyhanie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť.“ (Rim 11, 12); a: „Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie životom po zmŕtvychvstaní?„ (Rimanom 11, 15)
Pavol to predstavuje takmer ako matematický vzorec. Pri pohľade na zakopnutie a odvrhnutie Izraela naďalej vidí uvoľnené požehnanie „bohatstva pre pohanov“ a „zmierenie sveta“. Potom sa pozerá na budúcu plnosť a prijatie Izraela a predvída ešte väčšie uvoľnenie pre svet zo „života po zmŕtvychvstaní“.
John Wesley komentoval tieto verše: „Toľko proroctiev sa vzťahuje na túto veľkú udalosť, že je prekvapujúce, že o nej môže nejaký kresťan pochybovať. Keď sa uskutoční, bude to taký silný dôkaz starozákonného i novozákonného zjavenia, že nepochybne presvedčí mnohých… Bude to uvoľnenie prekypujúceho života pre svet, ktorý bol mŕtvy.“
V Sk 3, 20 – 21 Peter tiež vidí, že duchovne obnovený Izrael uvoľní „časy obnovy všetkých vecí“, o ktorých hovorili hebrejskí proroci v súvislosti s Izraelom a celosvetovou Božou rodinou v posledných dňoch. To znamená, že obnova Izraela je kľúčová pre každého, kto túži po vyliatí, ktoré má Boh stále pripravené pre Cirkev. Alebo inak povedané: Ak túžite po prebudení, modlite sa za Izrael!
Dôvod #5 Sme to Židom dlžní!
V liste Rimanom Pavol rozpráva o svojom pôsobení v macedónskych zboroch. Hojne vylievali obetu lásky pre „chudobných svätých“ v Jeruzaleme. Bol to taký významný dar, že sa ho Pavol rozhodol osobne doručiť do Jeruzalema. Prečo však dali tak veľa? Pavol to vysvetľuje: „Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. 27 Rozhodli sa tak, lebo sú ich dlžníkmi. Ak sa pohania stali účastnými na ich duchovných hodnotách, povinní sú poslúžiť im hmotnými hodnotami.“ (Rimanom 15, 26-27)
Macedónski veriaci pochopili dôležitú zásadu. Spasenie prišlo do pohanského sveta prostredníctvom Izraela a oni boli povinní vrátiť dar vďaky. Aj my musíme pamätať na to, že Ježiš bol Žid, všetci autori Biblie boli Izraeliti a všetko, čo dnes charakterizuje našu vieru – dokonca aj Ježišova obeta a vyliatie Ducha Svätého -, sa uskutočnilo v Izraeli prostredníctvom Židov. Preto sám Ježiš vyhlásil: „Spása je zo Židov!“ (Jn 4, 22) Prejavili ste niekedy vďačnosť Božiemu ľudu za spôsob, akým ho použil, aby nám odovzdal prostriedky svojej večnej milosti? Ak nie, povzbudzujem vás, aby ste nasledovali macedónsky príklad a vyjadrili svoju vďačnosť Izraelu.
Dôvod #6 Naše korene sú v Izraeli!
List Rimanom 11 obsahuje botanický zázrak. Pavol hovorí o prírodnom alebo ušľachtilom, pestovanom olivovníku a o divokom olivovníku. Divoké olivovníky sú kroviny, ktoré rodia nejedlé plody. Pavol potom opisuje, že Boh urobil niečo, čo by žiadny poľnohospodár nikdy nedokázal. Odreže konáre z prírodného stromu a na ich miesto naštepí divé olivové ratolesti. Za normálnych okolností sa tento proces robí presne naopak: ušľachtilé vetvy sa štepia na divé stromy, aby sa zlepšilo ich ovocie. Pavol však toto zvláštne štepenie vzťahuje na Izrael a pohanské národy. Divoké pohanské národy sú vierou v Ježiša zaštepené do ušľachtilého židovského olivovníka a sú živené bohatou miazgou mesiášskej nádeje, ktorá vyviera z ich prorokov, patriarchov a kráľov.
Pavol preto hovorí pohanskej cirkvi v Ríme: „Uvedom si, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba.„. (Rim 11, 18) Stále musíme mať na pamäti, že naše duchovné korene nie sú v Ríme, Ženeve alebo na ulici Asuza. Naše duchovné korene ležia v Jeruzaleme s hebrejskými prorokmi, židovskými apoštolmi, židovským Spasiteľom a Bibliou, ktorú napísali Židia (pozri aj Ef 2, 11 – 13). Ctime si teda svoje duchovné korene, aj vzhľadom k tomu, že Pavol tiež vyhlasuje, že jedného dňa budú pôvodné prirodzené, ušľachtilé vetvy opäť zaštepené do svojho stromu.
Dôvod #7 Teraz je na to ten správny čas!
Žalm 102 je jednou z najmocnejších prorockých pasáží v Biblii. Vždy, keď čítam prvých 11 veršov tohto „žalmu o trpiacich“, vidím v mysli krematóriá v Osvienčime a vyhladované telá v Buchenwalde. Je to výkrik beznádeje, v ktorom žalmista vidí svoj ľud vädnúť ako trávu. Zrazu sa však tón tohto žalmu dramaticky mení a stáva sa tónom obnovy, ktorá vrcholí tým, že Pán „vystavia Sion“ a „ukáže sa vo svojej sláve“. (Ž 102, 17).
Kľúčovým veršom je v. 13, kde Boh začína náhle konať: „Ty povstaneš, zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas prejaviť mu priazeň, nadišla tá chvíľa.„ (Ž 102, 14) Hebrejské slovo pre „stanovený čas“ je mo’ed, ktoré sa používa aj pre izraelské výročné sviatky. Sú to stanovené alebo určené Pánove časy. Mali by sme ich vnímať ako večné záznamy v Božom denníku termínov. A tu žalmista vidí, že Boh určil deň alebo čas, kedy má prísť obnova Izraela.
Nemusíte byť odborníkom na proroctvá, aby ste videli, že tento stanovený deň nastal. Už sto rokov sa Pán zaoberá obnovou Siona. Boh povstal, aby aktívne prejavil Sionu milosrdenstvo. Preto je čas, aby sme aj my povstali a pripojili sa k tomu, čo Boh koná!
Dôvod #8 Boh zmenil svoj spôsob zaobchádzania s Izraelom!
Tento dôvod môže na prvý pohľad znieť takmer kacírsky. Napokon, všetci veríme, že Boh sa nikdy nemení – však? On je ten istý včera, dnes a navždy. A predsa už niekoľko storočí pred narodením Krista Pán oznámil, že jedného dňa zmení spôsob, akým bude zaobchádzať s Izraelom. Najlepšie to vyjadril prorok Zachariáš. „Teraz však nebudem k zvyškom tohto ľudu taký ako v predchádzajúcich dňoch,“ znie výrok Hospodina zástupov. … „Ako som zamýšľal robiť vám zle, keď ma vaši otcovia hnevali,“ hovorí Hospodin zástupov, „a nezľutoval som sa, tak som si opäť v týchto dňoch zaumienil robiť dobre Jeruzalemu a Júdovmu domu. Nebojte sa!“ (Zachariáš 8, 11 – 15).
Tieto verše opisujú úplný zvrat v tom, ako sa Boh stavia k Izraelu. Je to radikálne preradenie rýchlostných stupňov – zo spiatočky do rýchlosti. V predchádzajúcich storočiach mohlo byť ťažké vidieť jeho trvalú vernosť Izraelu. Pri pohľade na rozptýlený a utláčaný ľud boli mnohí teológovia v pokušení vidieť jeho stav ako večný súd nad Židmi. Boh sa ich však nikdy nevzdal. A dnes sme bez výhovorky, keď sa dokonca vo všetkých našich novinách píše, že Sion sa obnovuje! A ak Boh zmenil svoj prístup k Izraelu, potom aj vám pomôže povstať a požehnať svoj ľud.
Dôvod #9 Židia sú Ježišovou rodinou!
Toto je možno ten najjednoduchší, ale zároveň najsilnejší dôvod: Ježiš je Žid! Pavol to vyjadruje takto: „Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. „ (Rimanom 9,5)
Pred rokmi som o tom hovoril v jednom bavorskom zbore. Po bohoslužbe za mnou prišiel jeden brat a povedal: „Áno, je to pravda, Ježiš sa narodil židovskej matke. Ale zabudol si na jednu vec. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, dostal oslávené telo. Prestal byť Židom a teraz je univerzálnym bratom celého ľudstva.“ Naozaj to na mňa urobilo dojem. Ježiš, univerzálny brat ľudstva. To znelo úžasne! Ale v Biblii som si v Zjavení prečítal, že Ježiš vo svojom oslávenom tele je stále „lev z Júdovho kmeňa“. (Zjv 5, 5) A úplne posledné Ježišove slová v Biblii, ktoré často vynikajú červenými písmenami, sú: „Ja, Ježiš, … som koreň a rod Dávida, jasná ranná hviezda.„ (Zj 22, 16) Takže aj v poslednej kapitole Nového zákona nám Ježiš pripomína, že jeho pra, pra, pra… starý otec je židovský kráľ z Jeruzalema. Tým, že slúžime židovskému ľudu, slúžime Ježišovej pozemskej rodine. A ja skutočne verím, že si všíma, keď to robíme.
Dôvod #10 Biblia nám prikazuje utešovať Izrael!
A nakoniec, čo je najdôležitejšie, je potrebné, aby sme žehnali Izrael, pretože nám to prikazuje Boh. Izaiáš prináša tento Boží príkaz, keď hovorí: „Potešujte, potešujte môj ľud,“ vraví váš Boh.„ (Iz 40, 1) Toto zjavne nie je výzva adresovaná židovskému ľudu, inak by utešovali sami seba. Je to skôr výzva pohanskému ľudu, ktorý slúži Bohu, aby sa postavil po boku Izraela, požehnal ho a potešil. Je to nariadenie pre obdobie, keď sa boj Izraela skončí (verš 2), pre stanovený čas, keď Boh obnoví Sion. A Iz 40 tiež zjavne nie je návrhom alebo miestom diskusie, kde by nás Boh vyzýval k vyjadreniu nášho názoru. Sám Boh, Stvoriteľ neba a zeme, ktorý volá hviezdy po mene (Iz 40,26), nám hovorí, aby sme vstali a stáli pri jeho ľude v úteche a láske.
Práve z týchto dôvodov bolo v roku 1980 založené Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo v Jeruzaleme, aby stálo pri Izraeli a utešovalo ho. A s Božou pomocou v tom budeme pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach. Pridajte sa k nám v tomto božskom a prorockom povolaní!
Možnosti, ako viete Izrael podporiť aj vy, nájdete tu: https://www.icej.sk/ucelove-projekty/
Zdroj článku: icej.org