Prečo je na zvrchovanom a posvätnom území Izraela nepriateľský tábor?
Článok napísal David S. Levine, profesor Rutgersovej univerzity na dôchodku a autor knihy „Revolutions: In Their OWN Words: What They Really Say About Their Causes.“ Článok je zverejnený na stránke: https://www.futureofjewish.com/
Aká bola reakcia našich susedov, ktorí nie sú spojencami Iránu a s ktorými má Izrael dlhodobo uzavreté mierové zmluvy, po neľudských hrôzach, ktoré začala 7. októbra 2023 teroristická skupina Hamas podporovaná Iránom?
Pozrime sa napríklad na Jordánsko.
Jordánsky kráľ sa odmietol stretnúť s americkým prezidentom Bidenom počas jeho návštevy regiónu 19. októbra 2023, napriek tomu mal tú drzosť požiadať Spojené štáty o systém protiraketovej obrany. Okrem toho, kráľ dáva vyhlásenia, že Jordánsko počas súčasnej vojny medzi Izraelom, Hamasom a Hizballáhom (ktorú začal Hamas) neprijme ani jedného utekajúceho Gazana (ktorí sú jeho arabskými bratmi) pred hrôzami Hamasu.
Jordánsko tiež odvolalo svojho veľvyslanca v Izraeli a povedalo Jeruzalemu, aby nevracal svojho veľvyslanca do Ammánu. Potom 16. novembra 2023 Al-Džazíra informovala, že Jordánsko nepodpíše s Izraelom už dohodnutú zmluvu o výmene energie a vody, „kým Izrael pokračuje v zabíjaní detí v Gaze“, ako uviedol najvyšší diplomat, jordánsky minister zahraničných vecí Ayman Safadi.
Akoby už nemohlo byť zrejmejšie, kde tento partner v mieri stojí, 25. januára sa objavila správa, že v blízkosti jordánskej strany Mŕtveho mora bola otvorená reštaurácia s názvom „October 7“. Na sociálnych sieťach sú zobrazené uniformy zamestnancov reštaurácie s nápisom „October 7“.
Tento zvýšený bojovný postoj Jordánska by nemal byť prekvapením. Jordánsko a Waqf (islamský náboženský dozorný orgán na Chrámovej hore) neustále porušujú nepísané podmienky „status quo“, ako aj písomné podmienky izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy z roku 1994.
Článok 9 tejto mierovej zmluvy („Miesta historického a náboženského významu a medzináboženské vzťahy“) znie:
- Každá zmluvná strana zabezpečí slobodný prístup na miesta náboženského a historického významu.
- Izrael rešpektuje súčasnú osobitnú úlohu Jordánskeho hašimovského kráľovstva v moslimských svätyniach v Jeruzaleme.
- Zmluvné strany budú spoločne konať na podporu medzináboženských vzťahov medzi tromi monoteistickými náboženstvami s cieľom usilovať sa o náboženské porozumenie, morálny záväzok, slobodu náboženského uctievania, toleranciu a mier.
Za takmer 30 rokov od jej podpísania:
- Jordánsko ju porušovalo. Izrael ju dodržiaval.
- Izrael dodržal oveľa viac, než je pojem „rešpekt“ a v podstate im odovzdal kontrolu.
- Izrael nemá partnera, s ktorým by mohol spolupracovať, keďže jordánsky kráľ a Waqf opakovane vydávali kritické, odsudzujúce a poburujúce vyhlásenia na adresu Izraela. Jasne to dokazujú nedávne udalosti.
Slovné spojenie „status quo“ znamená, že sa niečo nikdy nezmení. Tento status quo sa však zmenil v prospech len jednej strany, pričom sa úplne ignorujú body 1 a 3 zmluvy Článku 9.
Niekoľko príkladov: Komplex Brána milosrdenstva je piatou mešitou postavenou na Chrámovej hore; v roku 1967 tam bola len jedna. Moslimovia vykonali nepovolenú rekonštrukciu v Šalamúnových stajniach (ktorá spôsobila nenávratné škody na historických artefaktoch) a premenili ich na ďalšiu mešitu. Zavreli tiež turistické brány (Bránu reťaze a Bránu bavlny).
Jordánom ovládaný Waqf v skutočnosti z veľkej časti ovládli Palestínčania, ktorí v mešitách na Chrámovej hore skladujú zbrane, kamene a rôznu pyrotechniku. Palestínčania tieto zbrane používajú na útoky na židovských veriacich pri Západnom múre alebo pri zrážkach s izraelskou políciou, ktorá (podľa zmluvy) má za úlohu udržiavať bezpečnosť a mier. Okrem toho si všimnite pokračujúce a narastajúce násilie prichádzajúce z území Palestínskej samosprávy.
Žiadna iná krajina na svete (v minulosti ani v súčasnosti) neumožňuje ani spriatelenej cudzej krajine kontrolu vnútorného majetku (okrem veľvyslanectva alebo konzula). Izrael však po znovudobytí celého Jeruzalema v obrannej Šesťdňovej vojne v roku 1967 povolil cudziu kontrolu nad najsvätejším židovským miestom, ktoré je srdcom jeho 3 000 rokov starého hlavného mesta založeného kráľom Dávidom.
V dôsledku tejto pokračujúcej vojny zo 7. októbra a zvýšeného protiizraelského postoja Jordánska možno nastal správny čas prehodnotiť túto takzvanú situáciu „status quo“, ktorá predstavuje zvýšené problémy v oblasti bezpečnosti a suverenity.
Status quo je vo svojej podstate dohoda, memorandum o porozumení alebo zmluva, a aby bola legálna, musí obsahovať niekoľko kľúčových univerzálnych prvkov:
- Kontext: Čo spôsobilo, že táto zmluva vznikla, aká je súčasná situácia (stav), atď.? Niekoľko „keďže“ vyhlásení na vytvorenie obrazu o situácii.
- Zmluvné strany: Kto sú zúčastnené strany?
- Podmienky: úlohy a zodpovednosti, podrobné body týkajúce sa vykonávania a merania, procesy revízií, spôsob prijímania rozhodnutí atď.
- Porušenie zmluvy: Čo určuje porušenie zmluvy, kto a ako by mal postupovať pri oznámení porušenia, čas určený na nápravu porušenia, čo sa stane, ak porušenie vedie k ukončeniu zmluvy?
Profesor Hillel Frisch z Centra Begin-Sadat pre strategické štúdiá vo svojom článku z roku 2015 s názvom „Prečo je potrebné zmeniť status quo na Chrámovej hore“ napísal:
„Zo strategického hľadiska sa status quo musí zmeniť, pretože požiadavka, aby Židia (a tiež kresťania) dostali právo modliť sa na Chrámovej hore, je prepojená s oprávnenou požiadavkou Izraela, aby Arabi a Palestínčania akceptovali Izrael ako národný štát židovského národa.“
„Podľa názoru arabských Palestínčanov Židia nemôžu byť ničím iným ako ahl al-dhimmi, podriadenou náboženskou menšinou pod vládou moslimov, a nie suverénnym národom. Len ak… uznajú Izrael ako národný štát židovského ľudu, vojna za nezávislosť Izraela z roku 1948 sa skutočne skončí… nikdy tu nebude mier, ak sa prítomnosť Židov na Chrámovej hore bude považovať za provokáciu alebo znesvätenie svätého miesta.“
„Potom je tu ešte morálny argument. Cieľom Izraela, ako moderného demokratického štátu, je zabezpečiť rovnosť a rovnocennosť všetkým náboženským komunitám, ktoré považujú Jeruzalem za posvätný. Arabskí lídri, Palestínska samospráva a izraelskí arabskí členovia Knessetu ukazujú svoj pravý obraz lídrov, ktorí sa riadia skôr teokratickým presvedčením a protižidovskými predsudkami než niečím, čo by pripomínalo demokratické a liberálne presvedčenie.“
Preto máme teraz tri možnosti:
- Pokračovať v neustále sa meniacom „status quo“, ktoré zvýhodňuje jednu stranu na úkor všetkých ostatných, s mnohými pretrvávajúcimi politickými a rastúcimi bezpečnostnými dôsledkami.
- Izrael prevezme kontrolu nad Chrámovou horou. Hoci by sa to považovalo za podnecovanie, je to oprávnené podľa pravidiel vojny (1967) a vzhľadom na súčasnú vojnovú situáciu to konfrontuje nepriateľský tábor vnútri hraníc Izraela.
- Vypracovať novú dohodu, ktorá bude viac v súlade so starovekou a modernou históriou. To zahŕňa uznanie Jordánska a Waqf-u, že prehrali vojny v rokoch 1948 a 1967 a potom podpísali zmluvu v roku 1994; že Chrámová hora je v rukách Izraela; a že s mešitou (mešitami) na Chrámovej hore by sa malo zaobchádzať ako s každou inou mešitou v rámci slobodného a demokratického Izraela.
Vyššie uvedená tretia možnosť by mohla byť víťazstvom pre všetkých, hoci druhá možnosť by sa mala preskúmať v kontexte súčasnej vojny, ktorá jednoznačne odhalila neustále vyjadrované zámery nepriateľov Izraela, ktorými sú úplné vyhladenie Izraela a genocída židovského národa.
Prečo je na zvrchovanom a posvätnom území Izraela nepriateľský tábor?
Všetci si zaslúžime slobodný a pokojný prístup pre turistov a veriacich všetkých vierovyznaní, lepšiu bezpečnosť a riadne vedený archeologický výskum.
Neexistuje žiadny „status quo“.
Preklad: Ivana Pastiriková
Korektúra: Mária Oboňová