Tešíme sa tomu, že aj deviaty ročník Čítania mien obetí holokaustu bol úspešným podujatím, ktoré naplnilo naše očakávania a prinieslo do Bratislavy kvalitnú udalosť k pripomenutiu si udalostí Druhej svetovej vojny a holokaustu.
Inováciou oproti predošlým rokom, ktorá sa ukázala ako veľmi životaschopná a s ktorou určite budeme pokračovať aj v budúcnosti, bolo verejné čítanie úryvkov z knihy Moniky Vrzgulovej so svedectvami tých, čo prežili holokaust. Udialo sa tak ešte pred začiatkom programu v sále, na pešej zóne pred divadlom, kde sme nainštalovali jednoduchú ozvučovaciu aparatúru a čítali zo spomenutej knihy. Touto formou sme zaangažovali aj tých, ktorí išli okolo náhodne a nevedeli, aké podujatie sa chystá o chvíľu vo vnútri. Ľudia sa pristavovali a v hlúčikoch počúvali svedectvá. Na ulici boli aj študenti z troch miest, ktorých sme pozvali na akciu, pretože počas školského roka pracovali do väčšej hĺbky na téme holokaustu a niektorí sa zúčastnili aj našej literárnej súťaže o najlepšiu esej.
Áno, v spolupráci s Dokumentačným strediskom holokaustu sme v januári 2017 vyhlásili súťaž o esej s názvom „Potrebuje mladá generácia na Slovensku vedieť o holokauste?“ Do súťaže sa prihlásilo dvanásť študentov, ktorí napísali kvalitné práce, čo vyzdvihol aj člen poroty Peter Salner. Ako najlepšiu prácu vyhodnotila porota esej Natálie Markovej, 17-ročnej študentky z Topoľčian, ktorá sa vo svojej práci dotkla aj témy židovského pogromu, ktorý sa odohral tesne po vojne. Ocenení študenti boli pozvaní na javisko, kde si prevzali ocenenia a prijali gratulácie od organizátorov súťaže.
Každý rok sa snažíme prítomným divákom sprostredkovať svedectvá ľudí, ktorí prežili holokaust. Prirodzene, títo ľudia sú už veľmi starí a preto je z roka na rok ťažšie očakávať, že budú schopní osobne prísť na podujatie. To bol dôvod, prečo sme tento ročník po prvýkrát navštívili týchto ľudí v ich domácom prostredí a vypovedané svedectvo zdokumentovali na kameru. Pani Laura Š., ktorá nechcela, aby sa menovalo jej celé meno, bola súčasťou prvého transportu do Osvienčimu z Popradu 25. marca 1942. Druhým respondentom bol preživší Alexander Bachnár, ktorý bol v pracovnom tábore v Novákoch a po vypuknutí SNP sa do neho zapojil ako partizán. Aj pani Laura aj pán Bachnár majú pekný vek 96 rokov.
V rámci večera sme mali pozvaných aj hostí, ktorí prišli osobne na pódium. Krátky rozhovor s pani Soňou Vargovou, ktorá učí na súkromnom lučenskom gymnáziu urobila moderátorka večera Ľuba Lesná a poďakovala sa jej za záslužnú prácu medzi mladými ľuďmi, ktorú využíva aj na odkrývanie tejto smutnej časti histórie, ktorú mladí potrebujú poznať.
Ďalšími pozvanými bola historička Katarína Hradská a autorka knihy o Gizi Fleischman Anna Grusková, ktorá o tejto osobnosti natočila aj dokumentárny film.
Samozrejme, zatiaľ sme sa nezmienili o hlavnej osi programu, teda čítaniu mien. Mená ľudí z deviateho transportu, ktorý išiel 12. 4. 1942 z Trnavy do Lublinu a 11. transportu, ktorý šiel 14. 4. 1942 z Nitry tiež do Lublinu, čítali osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Scenáristicky boli zaradení do štyroch skupín a pomedzi čítanie sa dialo všetko ostatné, ako sme už spomenuli, išlo o videosvedectvá, interview s hosťami a na tomto mieste dopĺňame ešte spevácke čísla v podaní Csongora Kassaia a Katky Feldekovej.
Medzi čítajúcimi bol aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, izraelský veľvyslanec Zvi Aviner Vapni, Pavol Traubner, Zuzana Kronerová, Zita Furková, Pavol Frešo, Igor Rintel, Vladimír Grežo, Marián Leško, Lenka Surotchak, Matúš Kostolný, Tomáš Stern, Braňo Jóbus, Pavol Strežo, Peter Švec a ďalší.
Podujatie bolo navštívené hojne aj mladými ľuďmi, sčasti vďaka trom školám, ktorým sme pomohli zafinancovať dopravné náklady, prišli z Lučenca, Bánoviec a z Banskej Štiavnice. Na podujatie pravidelne chodí veľa ľudí z bratislavskej židovskej obce a tiež aj kresťania z viacerých kresťanských spoločenstiev v Bratislave. Na podujatie však pricestovali aj z iných miest.
Novinkou tohto ročníka bol aj program v exteriéri po skončení udalosti v sále. Ľudí sme vyzvali, aby pri východe z divadla zapálili jeden z pripravených kahancov a uložili ho na dlažbu pred divadlom tak, aby vznikol obrazec šesťcípej židovskej hviezdy. Bolo to veľmi efektné, nakoľko sa už zotmelo a okoloidúci sa pýtali na dôvod tohto „happeningu“.
Na akciu sme dostali veľmi pozitívne ohlasy aj priamo na mieste a ešte aj niekoľko dní po skončení, či už mailom alebo v osobných rozhovoroch. Chceme naďalej budovať kvalitu tohto podujatia, ktoré veríme, že má pevné miesto v kolorite života Bratislavy počas prvých školských dní po skončení prázdnin.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa svojou obetavosťou pričinili o realizáciu a sponzorom, bez pomoci ktorých by nebolo možné niečo takého zorganizovať. Podujatie podporilo Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, Židovská náboženská obec v Bratislave a Dokumentačné stredisko holokaustu. Celé podujatie bolo nafilmované a je možné si ho pozrieť na youtube.
spracoval Kamil Maljarčik