1. Jeruzalem je oficiálne hlavné mesto štátu Izrael a sídlo jeho vlády od roku 1950, zároveň je sídlom izraelského prezidenta, parlamentu a najvyššieho súdu.
2. V roku 1967 Jordánsko odmietlo varovania Izraela a začalo agresívnu vojnu bombardovaním Jeruzalema. V následnej reakcii a sebaobrane Izrael dobyl východný Jeruzalem.
3. Preto je pozícia Izraela vo východnom Jeruzaleme na základe medzinárodného práva o ozbrojených konfliktoch úplne legitímna a zákonná .
4. Zjednotenie Jeruzalema v roku 1967 tým, že Izrael rozšíril svoju zákonnú a súdnu moc a správu mesta aj na východný Jeruzalem – napriek tomu, že to medzinárodné spoločenstvo neakceptovalo – nezmenilo zákonnosť izraelskej prítomnosti a postavenia v meste a jeho správy nad ním.
5. Spojené štáty dlhodobo zaujímali stanovisko, že otázka Jeruzalema sa musí vyriešiť prostredníctvom rokovaní, ktoré budú súčasťou spravodlivej, trvalej a komplexnej mierovej dohody.
6. Početné politicky vytvorené rezolúcie a deklarácie OSN, UNESCO a iných organizácií, ktoré sa pokúšajú revidovať a prekrútiť dlhé dejiny Jeruzalema a poprieť základné náboženské, zákonné a historické práva židovského národa a Izraelského štátu v Jeruzaleme, nemajú žiadne právne opodstatnenie a nie sú záväzné. Reprezentujú len politický názor tých štátov, ktoré hlasovali za ich prijatie.
7. OOP (Organizácia za oslobodenie Palestíny) a Izrael sa v dohode z Osla zhodli, že „otázka Jeruzalema“ bude uzavretá v rámci finálnej dohody a môže sa tak stať jedine priamym rokovaním medzi oboma stranami, pri ktorom budú vysporiadané príslušné nároky oboch strán. Svedkami a následnými signatármi tejto dohody boli prezident USA, prezidenti Ruskej federácie, Egypta, Jordánskeho kráľovstva a oficiálni zástupcovia Európskej únie.
8. Ani rezolúcia OSN/UNESCO, ani vyhlásenia vlád, vedúcich predstaviteľov a organizácií nemôžu nanútiť riešenie v otázke Jeruzalema a tiež nemôžu nadiktovať alebo vopred určiť výsledok takýchto rokovaní.
9. Uznanie skutočnosti, že Jeruzalem je hlavné mesto Izraela a uznanie toho, že presťahovanie amerického veľvyslanectva do Jeruzalema je zvrchované právo USA, nemá za žiadnych okolností poškodiť alebo ovplyvniť proces rokovaní o mieri. Bolo by to len uznaním dlhodobého faktického stavu a nápravou historickej krivdy.
10. Vyhlásenia jordánskeho kráľa, palestínskeho vedenia a arabských vedúcich predstaviteľov, že uznanie Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela či presťahovanie veľvyslanectva USA do Jeruzalema ohrozí mierový proces a prinesie vlnu násilností, nie sú nič iné ako prázdne hrozby a nešťastné pokusy ohroziť suverénnu vládu. Podľahnutie takýmto hrozbám násilia a terorizmu by bolo nebezpečným precedensom a známkou slabosti.
(zdroj Arutz-7)