Stôl bol vykopaný v chráme z 12. storočia pr. Kr., t.j. v čase bojov Izraelitov s Filištíncami.
Vykopávky sa uskutočnili na predmestí Beit Shemesh 20 km od Jeruzalema.
„Máme veľa dôkazov, že sa jednalo o chrám,“ povedal prof. Shlomo Bunimovitz z Univerzity v Tel Avive. „Vzhľadom na štruktúru a obsah je jasné, že nejde o domáci priestor, ale niečo špeciálne.“
Nález je významný, pretože zapadá do časovej línie „veľkého kameňa“, na ktorom bola postavená Archa zmluvy, keď ju do Beit Shemeshu Filištínci vrátili, ako je to zaznamenané v Samuelovej knihe (1 Sam 6:13-15):
Bét-Šemešania práve žali v údolí pšenicu. Keď sa pozreli a zahliadli archu, potešili sa, že ju vidia. Voz prišiel až na pole bét-šemešského Jošuu, pri ktorom sa zastavil. Bol tam veľký kameň. Nuž porúbali voz na palivo a kravy obetovali Hospodinovi ako spaľovanú obetu. Leviti zložili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými predmetmi na ten veľký kameň. V ten deň muži z Bét-Šemešu priniesli Hospodinovi spaľované obety a pripravili obetu s hostinou.
Obdobie spomínané v biblickom príbehu bolo jasne poznačené vojnami medzi Izraelitmi a Filištíncami a nálezisko nesie po konflikte stopy. Nielen že sa nachádza len 7 km od filištínskeho osídlenia Tel Batash, ale aj samotná štruktúra poukazuje na zlé vzťahy medzi týmito dvoma národmi.
Je zrejmé, že niekedy v 12. storočí pr. Kr. bol chrám znesvätený a hrnčiarske výrobky rozbité na kúsky. Pri odkrývaní chrámu sa archeológovia museli prekopávať cez hrubú čiernu vrstvu, o ktorej si spočiatku mysleli, že je to popol, avšak ako sa nakoniec ukázalo, išlo o zvierací trus: miesto bolo po dobytí premenené na chliev.
„Ide o vzácny prípad, kedy môžeme spojiť biblický príbeh s archeologickými nálezmi,“ povedal Lederman. Ďalej však hovorí, že je skoro nemožné dokázať, že sa jedná o kamenný stôl spomínaný v Biblii.