Strávil som v Jeruzaleme päť dní. Okrem slávnostného okamihu otvorenia Slovenského inštitútu na pôde hlavného mesta židovského štátu, som naplno nasával atmosféru mesta, ktoré mám rád. Veľa pre mňa, ako veriaceho kresťana, znamená. Duchovne, ale aj intelektuálne a ľudsky. Preto sa tam tak rád vraciam… teraz to bolo po dlhých troch rokoch.
Začiatok Pesachu, Sederová večera, pripadol tento rok na Veľký piatok. Zároveň je Ramadán, ktorý sa po asi troch desaťročiach prekrýva s Pesachom. S príjemným slnečným, aj keď trochu chladivým počasím, bolo veľa dôvodov na pohodu. Čas na modlitby, stretnutia s priateľmi, pochôdzky, objavovanie zákutí mesta, pohár vína, fajn kávu na terase.
No palestínski radikáli to vidia inak… Nebol som našťastie svedkom žiadnej potýčky, a to som sa nevyhol žiadnej štvrti. No známi, bývajúci v moslimskej štvrti, hlásili nepokoje, ktoré im chvíľami nedovoľovali vychádzať… A asi 15-čenná skupina Slovákov sa len tesne vyhla letiacim kameňom, kráčajúc neďaleko Zlatej brány, pri návrate z Olivovej hory.
Nedali sa nepočuť početné explózie. V piatok ráno, pred začiatkom Pesachu, som pri Západnej stene zažil svižný nástup ťažkoodencov izraelských bezpečnostných síl, ktoré museli robiť poriadok na Chrámovej hore. Aby okrem iného zabránili Palestínčanom hádzať kamene z jej plošiny na modliacich sa ľudí pri Múre nárekov.
Prítomnosť izraelských bezpečnostných síl je viditeľná na každom rohu. Ich prítomnosť robí, v tomto kontexte, mesto bezpečnejším, a to pre prevažujúcu židovskú populáciu a kohokoľvek, kto mesto navštívi. Palestínci bezdôvodne napádajú Židov kráčajúcich na modlitby, alebo útočia len tak na autobusy, v ktorých by sa mohol viesť hocikto z nás…
Nie je pravda, že Palestínci nemajú svoj priestor v Jeruzaleme. Patrí im jeho jadro – Chrámová hora. Dostali ju do správy od Izraela po Šesťdňovej vojne. Keby si Izraelci neponechali právo kontrolovať jej bezpečnosť, bola by mešita Al-Aksa plná nielen kameňov, prichystaných na hádzanie pod Múr nárekov, ale asi aj plná zbraní. A to by bola iná pesnička.
Našu pozornosť prirodzene pohlcuje Putinova invázia na Ukrajine. No nemôžeme ignorovať násilie v Izraeli, ktoré si od polovice marca vyžiadalo už takmer 15 životov, ani množiace sa násilie v Jeruzaleme a iných častiach židovského štátu. Nie je vylúčené, že správanie ruskej armády na Ukrajine povzbudzuje k páchaniu zla aj moslimských radikálov…
No v každom prípade by palestínske násilie v uliciach Izraela mali jasne odsúdiť politickí lídri, mienkotvorné osobnosti, aj médiá. Za ICEJ Slovensko chcem povedať, že vlna násilia v Izraeli je nekceptovateľná! Izrael má právo brániť svoje pokojné obyvateľstvo, vie to a má to robiť ak je to nevyhnutné. A svet by ho v tom mal podporiť. Bez toho obludného „ale“.
V podobnom duchu, ako je normálna a nevyhnutná aj podpora obrany Ukrajiny.
Peter Švec predseda ICEJ Slovensko / ICEJ Slovakia
