Dr. Jürgen Bühler, predseda ICEJ
Uverejnené dňa: 15.10.2024
Téma tohtoročného Sviatku stánkov je prevzatá zo Zachariáša 4:6, čo je jedno z najvýznamnejších starozákonných proroctiev o tom, čo Boh plánuje uskutočniť v posledných časoch. Je bohaté na symboliku a na paralely s posolstvami, ktoré nachádzame v Novom zákone.
Kontextom úryvku je návrat židovského národa z babylonského vyhnanstva. Medzi navrátilcami boli Zerubábel, potomok kráľa Dávida a Ježišov predok, ktorý slúžil ako politický vodca Izraela; veľkňaz Jozue a proroci Zachariáš a Aggeus, ktorí pomáhali Zerubábelovi a Jozuemu pri obnove chrámu (Ezd 5:1 – 2).
Kapitola sa začína rozhovorom anjela so Zachariášom, ktorý ho prebúdza akoby zo spánku. Pre mňa to znie, akoby Boh v týchto posledných dňoch prebúdzal židovský ľud z dlhého obdobia spánku, zatiaľ čo je rozptýlený medzi národmi. Znovu ich privádza späť do izraelskej krajiny, aby sa prebudili k jeho zámeru, ktorý s nimi má v posledných dňoch.
Menora
Za zmienku stojí aj symbolika zobrazená v Zachariášovi 4, kde je menora a dva olivovníky alebo ratolesti, ktoré sú aj dnes kľúčovým symbolom Izraela. Či už v Knesete, prezidentskej rezidencii, na úrade predsedu vlády alebo v iných vládnych budovách, oficiálnym symbolom štátu Izrael je práve toto vyobrazenie zo Zachariáša 4.
Menora alebo zlatý svietnik so siedmimi ramenami je známou súčasťou zariadenia, ktoré sa nachádzalo v Mojžišovom stánku a v jeruzalemskom chráme. Je tu však malý rozdiel v tom, že Zachariáš videl nad menorou nádrž naplnenú zlatým olejom, ktorá neustále zásobovala sedem ramien svietnika cez sedem lievikov. V istom zmysle to bola vylepšená menora pre chrámovú službu, celá zo zlata – odrážala dokonalý Boží charakter.
Táto symbolika menory sa nachádza aj v Zjavení 1:12, kde sa Ján obracia a vidí Ježiša, ako stojí medzi siedmimi zlatými svietnikmi a dostáva od neho mocné posolstvo. Vo verši 20 sa dozvedáme, že sedem svietnikov, ktoré Ján videl, je sedem cirkví. To znamená, že cirkev je povolaná ako prorocké svetlo, aby svietila v temných časoch okolo seba.
Sedem cirkví má byť darcami svetla pre svet. V ďalšej kapitole Boh chváli veľmi úspešný, rastúci, dynamický zbor v Efeze, ale zároveň varuje, že ak sa nevrátia k svojej prvej láske, príde a vezme im svietnik (Zjavenie Jána 2:5). Napriek všetkému svojmu cirkevnému programu stratili vášeň pre Krista z predchádzajúcich dní. A hoci môžu stále existovať ako cirkev, stratia svoje základné povolanie a schopnosť svietiť prorockým svetlom svetu okolo seba. Toto je vážne posolstvo pre každého z nás dnes a rovnaké povolanie bolo uložené aj izraelskému ľudu.
Najdôležitejším prikázaním pre Izrael v 5. Mojžišovej 6:4 je: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Boh! Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ Ak sa budú usilovne riadiť týmto príkazom, potom bude aj Izrael slúžiť ako svetlo pre národy. Aká úžasná paralela medzi Izraelom a cirkvou!
Dva olivovníky
Druhou veľkou symbolikou Zachariáša 4 sú dva olivovníky alebo to, čo neskôr nazýva dvoma olivovými ratolesťami (4:12). V Novom zákone v 11. kapitole Listu Rimanom tiež vidíme dva olivovníky – jeden je prirodzený olivovník Izraela a druhý je divý olivovník pohanskej cirkvi. Táto dvojitá symbolika dvoch olivovníkov alebo ratolestí sa objavuje len na niekoľkých miestach v Biblii.
Prvý z nich sa nachádza v Nehemiášovi 8:15, keď Nehemiáš viedol izraelský ľud, aby po prvýkrát po mnohých generáciách opäť slávil Sviatok stánkov. Prikázal im, aby pri oslave tohto veľkého prorockého sviatku stavali stánky. Okrem toho im prikázal, aby išli na svahy kopcov a priniesli naspäť konáre „z olivovníka a divej olivy, myrty, palmy a iných listnatých stromov na stavbu stánkov“ (Nehemiáš 8:15).
Nehemiáš sa odvoláva na Boží príkaz týkajúci sa tohto sviatku v 23. kapitole 3. knihy Mojžišovej s malou odchýlkou. Spomína tu nielen prirodzený alebo šľachtený olivovník z 3. Mojžišovej 23, ale aj druhý druh olivových ratolestí.
Tá istá symbolika sa znovu objavuje v 11. kapitole Listu Rimanom, kde Pavol porovnáva prirodzené alebo dobré ratolesti, ktoré predstavujú židovský národ, s divými planými olivovými ratolesťami pohanskej cirkvi. Božou milosťou boli divé pohanské ratolesti v rozpore s prírodou zaštepené do šľachteného dobrého olivovníka veriaceho Izraela (Rim 11:24). Ďalší príklad tohto paralelizmu nachádzame v 11. kapitole Zjavenia, kde Ján veľmi vhodne vidí víziu chrámu a je poverený „zmerať“ alebo opísať scénu, ktorá, ako poznamenáva, zahŕňa dve prorocké postavy: „A dám moc svojim dvom svedkom a budú prorokovať tisíc dvesto šesťdesiat dní, oblečení vo vrecovine. To sú dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Bohom zeme.“ (Zjavenie 11:3-4)
Máme tu takú istú symboliku dvoch olivovníkov ako v Zachariášovi 4, no namiesto jedného vidí dva svietniky. Verím, že tieto proroctvá spolu súvisia a hovoria o spoločnom povolaní v týchto posledných dňoch, ale aj o tom, že Boh si vyberie jednotlivých služobníkov, ako sú dvaja svedkovia zo Zjavenia 11, ktorí majú v týchto posledných dňoch veľmi jedinečné a špecifické prorocké povolanie. V Zachariášových dňoch to boli Zerubábel a Jozue, ktorých Boh použil špecifickým spôsobom, a k nim sa pripojil celý ľud, aby obnovili chrám. Zdá sa, že Boh si v týchto posledných dňoch použije veľmi podobným spôsobom týchto dvoch svedkov, ku ktorým sa pripojí Izrael a cirkev, aby uskutočnili Boží zámer v posledných časoch.
Olej
Olej, ktorý napĺňa nádrž nad menorou a potom prúdi cez sedem lievikov do siedmich ramien menory, je nepochybne symbolom Ducha Svätého v celej Biblii. Olej, a najmä olej na pomazanie v chráme, predstavuje posilnenie a obdarovanie Božieho ľudu, aby mohol naplniť povolanie, ktoré Boh vložil do jeho života.
A obraz nádrže nad menorou s lievikmi naznačuje, že v týchto posledných dňoch je k dispozícii nekonečné množstvo Ducha Svätého na uskutočnenie Božích zámerov.
Zachariáš 4:12 úžasne opisuje, ako sa cez dva zlaté lieviky vyprázdňuje zlatý olej do menory. Je zaujímavé, že v pôvodnom hebrejskom texte tu spomínaný zlatý olej v skutočnosti nie je olej, ale len samotné zlato. Ako sme už povedali, zlato predstavuje Boží charakter. Znamená to teda, že v tejto cirkvi posledných časov a v Božom diele medzi izraelským ľudom bude Duch Svätý mocným spôsobom vynášať Boží charakter zo svojho ľudu. Bude to veľké svedectvo a prorocké svetlo pre národy.
Téma nášho tohtoročného sviatku zameriava našu pozornosť na to, akým mocným spôsobom je pomazanie Ducha Svätého najpodstatnejším prvkom pre každého veriaceho v cirkvi a pre národ Izraela, aby sme dosiahli svoj prorocký osud. Nie ľudskými úspechmi, ani ľudskými stratégiami, ani ľudskou múdrosťou Boh uskutočňuje svoje dielo, ale mocou Ducha Svätého.
Presne to napísal Pavol cirkvi v Korinte, kde hovorí, že jeho kázanie nebolo lákavými slovami alebo ľudskou múdrosťou, ale prejavom Božieho Ducha a moci (1 Kor 2:4). Verím, že vízia zo Zachariáša 4 naznačuje, že toto bude hlavnou charakteristikou Božieho ľudu na konci čias, ľudu naplneného a zmocneného Božím Duchom.
Záver
Z úryvku Zachariáša 4. kapitoly môžeme vyvodiť tri hlavné ponaučenia:
1) Svätá cirkev! Boh v týchto posledných dňoch nepochybne očisťuje pravú cirkev. Túto tému nachádzame v Biblii stále znova a znova. V liste Efežanom 5:26 nejde len o výzvu pre cirkev posledných časov, ale o univerzálnu výzvu pre Boží ľud počas našich čias. V 3. Mojžišovej 11:44 Boh vyzýva ľud, aby bol svätý, ako je svätý On. Boh od samého začiatku očakával, že jeho ľud bude odrážať jeho prirodzenosť a charakter. Je to to isté posolstvo, ktoré Ježiš dal svojim učeníkom v kázni na vrchu: Buďte dokonalí, ako je dokonalý náš Otec na nebesiach (Matúš 5:48). Mali by sme sa usilovať stať sa svätými a dokonalými ako náš Otec v nebi. Toto je výzva, ktorú cirkev na konci vekov nemôže ignorovať. A opäť sa to dá dosiahnuť len mocou Ducha Svätého, ktorý sa v týchto dňoch vylieva viac ako v ktorejkoľvek inej generácii.
2) Ľud zmocnený Duchom! Tieto posledné dni sú charakteristické mnohými svetskými prekážkami, ktorým cirkev čelí, či už ide o morálny úpadok v západných spoločnostiach, alebo o otvorený odpor prichádzajúci od marxistických režimov po celom svete. Tu nám Božie slovo poskytuje veľké povzbudenie:
„Nie mocou ani silou, ale mojím Duchom,“ hovorí Pán zástupov. „Kto si ty, veľký vrch? Pred Zerubábelom budeš len rovinou! On vynesie završujúci kameň za pokriku: ‚Milosť, milosť mu!“ (Zachariáš 4:6-7)
Žiadna prekážka v týchto posledných dňoch nebude pre Boží ľud príliš veľká. Každý vrch, ktorý nám stojí v ceste k naplneniu Božích zámerov prostredníctvom moci Ducha Svätého, modlitby a príhovoru, sa bude musieť stať rovinou, pretože Božia milosť zaručí jeho dokončenie. Preto by sme mali vždy prosiť Pána, aby nás nanovo naplnil Duchom, ako to robila prvotná cirkev, aby sme mohli splniť veľké úlohy, ktoré nás čakajú.
3) Ušľachtilé a divé olivové vetvy sa spájajú! Jednou z hlavných charakteristík cirkvi na konci čias je, že Boh znovu vkladá prirodzené vetvy do olivovníka. Tento krok prináša pre pohanskú cirkev veľkú zmenu, ako je to predpovedané v Rimanom 11:24. Každý záhradník vám povie, že je proti prírode štepiť divú olivovú ratolesť do šľachteného prirodzeného olivovníka. Boh to však robí už celé stáročia, pretože túži po tom, aby boli všetci ľudia spasení. Pavol sa potom pýta, o čo ľahšie potom budú prirodzené ratolesti židovského národa zaštepené späť do ich vlastného stromu mesiášskej viery. Musíme si uvedomiť, že Boh robí v cirkvi niečo nové, keď znovu objavujeme hebrejské korene našej biblickej viery a uznávame jedinečné povolanie, ktoré Boh vložil na židovský národ.
Táto veľmi silná pasáž má ešte jeden aspekt. V Zachariášovi 4:9 sa hovorí, že Zerubábelove ruky položili základy Pánovho domu a jeho ruky ho aj dokončia. Bezpochyby to bol zostatok Židov, ktorí pred približne 2 000 rokmi položili základy cirkvi. Tento základ položili tým, že nám dali Nový zákon, zrod cirkvi a predovšetkým židovského Mesiáša. Ako sa len cirkevné hnutia v priebehu storočí zmenili a zabudli na svoje korene a na to, odkiaľ pochádzajú. Avšak tie isté ruky ľudí, ktorí položili základy tohto chrámu, prinesú aj hlavný kameň – dokončené dielo! To znamená, že v týchto posledných dňoch bude židovský národ hrať ústrednú úlohu pri dokončení Božieho chrámu – univerzálnej rodiny vykúpených, cirkvi.
Časy pohanov sa končia (Lukáš 21:24). Plnosť pohanov prichádza (Rimanom 11:25). A Božie zámery s pohanskými národmi a ľudom Izraela sa začínajú napĺňať. Musíme prosiť Boha, aby nás učil, aby nám osvietil nové veci, ktoré robí. Toto bude čas veľkého zmocnenia, keď Boh očistí cirkev ako nikdy predtým, aby bola pripravená na návrat nášho ženícha s výkrikom: „Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježišu!“ (Zjavenie 22:20)
Hlavná fotografia: Ilustrácia zlatej čaše s olejom, ako je opísaná v Zachariášovi 4. (Adobe Firefly)