Vo vianočnom čase mnohí ľudia praktizujú zvyky, ktoré môžeme nazvať ako uctievanie modiel. Nazývame to Betlehem. Základ tvorí nejaká maštaľka, ale ani jeden Žid z prvého storočia by ju ako maštaľ neuznal. Potom sú v budove alebo mimo nej traja ľudia: Ježiš, Jozef a Mária – mnohokrát so svätožiarou, ale aj bez nej. Niekedy leží Ježiš v jasliach, inokedy v Máriinom náručí. Oproti týmto postavám na jednej strane stoja židovskí pastieri a na druhej strane králi. Koncept troch kráľov nie je biblický. Sú v ňom dve chyby. Po prvé je to číslo “traja”. Nikde nie je povedané, že boli traja. Museli byť najmenej dvaja, lebo slovo je v pluráli. Teda dvaja alebo 20 alebo 200. Bolo to dosť osôb, aby mesto Jeruzalem doviedli do vzrušenia, lebo vo verši 3 je napísané, že keď to počuli , naľakal sa Herodes a s ním celý Jeruzalem. Preto ich bolo pravdepodobne viac ako dvaja alebo traja.
Druhá chyba je označenie „král'“. V Svätom písme nie sú pomenovaní ako králi. Sú označení výrazom, ktorý sa dá preložiť ako „astrológovia“. Je to neznámy počet pohanských astrológov, ktorí pochádzajú z východu. Východ je v biblickom poňatí Babylón.Teda z Babylónu do Jeruzalema prichádzajú ľudia a spytujú sa, kde sa narodil kráľ Židov.
Mená troch kráľov pochádzajú z knihy a filmu s názvom „Ben Hur“. Koľkí si zamieňajú správu z Biblie s informáciami získanými z produkcie Hollywoodu?
Predchádzajúce tvrdenia vyvolávajú niektoré dobré otázky. Odkiaľ vedeli pohanskí astrológovia o narodení mesiášskeho kráľa? A keby aj vedeli o narodení nejakého židovského kráľa, prišli by, aby sa mu klaňali? V Starej zmluve máme židovských kráľov aj babylonských astrológov. Astrológovia sa neklaňali kráľom. Prečo teraz? Alebo je možné tento odsek použiť k legitimizovaniu astrológie? Prvá otázka: Odkiaľ o narodení kráľa vedeli? Vedeli to podľa hviezdy, ktorá vyšla na východe.
Ako mohli pohania z Babylónu rozumieť súvisu hviezdy so Židmi? Zo všetkých proroctiev o prvom príchode Spasiteľa v Starej zmluve je len jedno ako presný plán. A to je kniha Daniel 9,24-27, kde Daniel udáva, koľko rokov bude trvať, kým príde Mesiáš. Kniha Daniel nebola písaná ako iné biblické knihy v Izraeli, ale v Babylóne. Polovica knihy Daniel nie je napísaná v hebrejčine, židovskej reči, ale aramejsky v babylónskej reči. Keď čítame knihu Daniel, dozvedáme sa, že Daniel bol najvyššie postavený v škole babylonských učencov. Daniel však nemal informácie z hviezd, ale od Stvoriteľa hviezd – Boha Izraela. Daniel v určitom čase zachránil život všetkých babylonských učencov. Učenci a astrológovia totiž nedokázali vysvetliť sen kráľa Nabuchodonozora a on nariadil pozabíjať ich. Aj Daniel by bol zabitý, lebo z babylonského pohľadu bol členom ich skupiny. Daniel prosil o audienciu u kráľa, aj ju dostal a pri tejto príležitosti vyložil kráľov sen.
Nemal informácie z hviezd, ale od Stvoriteľa hviezd – Boha Izraela. Týmto činom zachránil život všetkých. Výsledkom iste bolo, že sa mnohí odvrátili od uctievania hviezd a priklonili sa k Bohu Izraela a uctievali Ho. U babylónskych astrológov sa nachádzala kniha ich niekdajšieho vodcu, proroka Daniela, ktorá obsahovala presný časový plán pre prvý príchod Mesiáša. Keď teraz videli mimoriadne žiariace zjavenie, bolo pre nich znamením, že sa naplnilo Danielovo proroctvo. Mudrci vedeli lepšie ako iní, že ide o neobyčajné zjavenie, a dali sa putovať smerom na západ do Jeruzalema. Daniel síce dal časový plán, kedy príde Mesiáš, ale neuviedol spojenie medzi Mesiášom a zjavením na nebi.
K tomu má čo povedať druhé babylonské prepojenie. Nachádza sa v 4. knihe Mojžišovej v kapitolách 22-24. O Bileámovi sa hovorilo, že koho on požehnal, bol požehnaný, a komu zlorečil, bol zlorečený. Pre túto povesť ho zverboval moábsky Kráľ, aby preklial Izraelcov. Štyrikrát zobral moábsky král‘ Bileáma so sebou na jeden vysoký vrch, odkial‘ bolo možné vidieť tábor Izraelcov. Štyrikrát otvoril ústa, aby ich preklínal, ale štyrikrát prevzal Boh kontrolu nad jeho jazykom a musel každý raz žehnať Izraelu. Medzi týmito výrokmi žehnania povedal Bileám viaceré mesiášske predpovede. Jedna je v kapitole 24,17. Povedal, že vyjde hviezda z Jákoba, ktorej sa dá žezlo kráľovskej moci. Bol to Bileám, ktorý Mesiáša dal do spojenia s hviezdou a kráľovskou vládou. Povolaním Bileáma bola aj astrológia. A podľa 4.Mojžišovej 22,5 a 5.Mojžišovej 23,4 pochádzal z Babylóna. Z archeologických nálezov vieme, že Babylončania uschovávali historické spisy. Mnohé, čo vieme o období 1.a 2. Knihy Mojžišovej, pochádza okrem Biblie z babylónskych prameňov. Keď poznáme pozadie o Danielovi a Bileámovi, chápeme, že keď babylonskí astrológovia vidia žiariaci nebeský zjav, môžu urobiť správne závery. A z tohto dôvodu sa v astrológovia vidia žiariaci nebeský zjav, môžu urobiť správne závery. A z tohto dôvodu sa vydajú do Jeruzalema. A prečo Jeruzalem?
Mali knihu Daniela, a nie knihu Micheáša. Až u Micheáša 5 je napísané, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme. Ale to oni nevedeli a na základe logickej úvahy predpokladali, že kráľ Židov sa narodí v Jeruzaleme. A tak prišli do Jeruzalema a vypytovali sa naňho, a tým sa postarali o veľký nepokoj. Nepokoj došiel až do uší Herodesa Veľkého. Z osobných dôvodov ich povolal k sebe, a tak isto aj židovských učencov. Tí poukázali na proroctvo Micheáša, ktoré hovorí, že Mesiáš sa nenarodí v Jeruzaleme, ale v Betleheme (Mt 2,5-6). V nadväznosti na to si Herodes tajne zavolal mudrcov a vypytoval sa ich, kedy sa im ukázala hviezda. Podrobne sa spytoval, kedy uvideli hviezdu prvýkrát.
Neskôr u Matúša 2,16 je uvedené, že to bolo presne pred dvoma rokmi. Teda Ježiš musel mať v tom čase už dva roky. Verš 11 končí prvým uctievaním Mesiáša pohanmi. Hovorí, že priniesli tri dary, ktoré všetky majú starozákonný symbolický význam. Najprv zlato, čo bolo vtedy symbolom kráľovskej moci, ďalej kadidlo, ktoré bolo symbolom božskosti a po tretie myrhu, symbol smrti a obete. Tak tieto dary ukazovali na tri atribúty Mesiáša: Kráľ, Boh a Obeť.
Vyňatok z knihy Život Mesiáša, vydavateľstvo MSEJK