Autor: David Parsons, podpredseda a hovorca ICEJ
Nová izraelská vláda pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua od svojho nástupu do funkcie koncom decembra naráža na rastúce protestné hnutie proti jej navrhovaným reformám súdnictva, ktoré otriasajú demokratickými základmi Izraela. Dôsledkom tohto ostrého sporu sa dajú vnímať posledné tri roky politickej patovej situácie v krajine takmer ako „staré dobré časy“.
Netanjahuova nová vláda prijíma množstvo právnych predpisov na upevnenie svojej pozície, pričom jej cieľom je najmä obmedzenie právomocí izraelských súdov. Mnohí pravicoví predstavitelia sa domnievajú, že liberálnejšie súdnictvo zašlo pri svojom rozsiahlom preskúmavaní a rušení mnohých zákonov a vládnych rozhodnutí v posledných rokoch príliš ďaleko. Nový minister spravodlivosti Yariv Levin z Likudu preto oznámil rozsiahlu sériu reforiem súdnictva, ktoré chce koalícia prijať v najbližších týždňoch, vrátane opatrenia zakazujúceho nevoleným sudcom rušiť zákony prijaté volenými poslancami. Dokonca aj spôsob výberu sudcov sa má výrazne zmeniť.
To vyvolalo paniku na ľavej strane politickej scény, ktorá varuje, že tieto reformy zničia izraelskú demokraciu a to tak, že ochromia najzásadnejšiu a najrešpektovanejšiu zložku vlády. Sľubujú, že budú iniciovať celonárodné povstanie, ktoré bude mať väčší rozsah ako horlivé protesty pod „čiernou vlajkou“ proti Netanjahuovi v posledných rokoch – hrozba, ktorú pravica označuje za „povstanie“ a pokus o „štátny prevrat“.
Táto vášnivá diskusia prebieha už nejaký čas, odkedy izraelské súdy začiatkom 90. rokov začali rušiť zákony Knesetu bez toho, aby na to mali jasné oprávnenie. Základný problém spočíva v tom, že súdnictvo nemôže oprávnene vyhlásiť zákon za „protiústavný“, pretože Izrael nemá ústavu. Neexistuje teda žiadny zaužívaný systém bŕzd a protiváh upravujúci vzťahy medzi zákonodarnou a súdnou mocou.
Jedným z často opakovaných vysvetlení, prečo Izrael nemá ústavu, je, že ultraortodoxní Židia pôvodne namietali proti takémuto dokumentu, pretože Tóra by sa mala považovať za modernú ústavu Izraela. V skutočnosti to bol zakladateľ Izraela David Ben Gurion, ktorý túto myšlienku zavrhol s argumentom, že mladý národ je pripravený stať sa vzorom progresívneho socializmu a nepotrebuje takýto rigidný právny dokument, ktorý by mu bránil v ceste vpred. Niektorí pravicoví predstavitelia preto tvrdia, že ľavica nemá dôvod na sťažnosti, a že skutočná demokracia spočíva v tom, že najdôležitejšie rozhodnutia prijímajú volení zástupcovia, zatiaľ čo súdy by mali len interpretovať zákony.
Jadrom súčasnej „ústavnej krízy“ je aj spor o charakter Izraela ako židovského a demokratického štátu. Prevažne liberálne súdnictvo si už desaťročia pri ochrane a rozširovaní práv menšín a individuálnych demokratických slobôd v Izraeli vo veľkej miere požičiava zo súdnych rozhodnutí a tradícií v iných západných demokraciách. Mnohí pravicoví predstavitelia to považujú za presah súdnych právomocí, ktorý podkopáva vládu židovskej väčšiny.
Náboženská pravica sa ďalej obáva napríklad toho, že príliš veľa nedávnych prisťahovalcov nie je podľa práva Halachy skutočnými Židmi, a preto chce zmeniť zákon o návrate. Nedôvera pravice voči súdom ju tiež podnietila k tomu, aby v roku 2018 prijala sporný Základný zákon o Izraeli ako národnom štáte židovského národa, len aby sudcom pripomenula „židovskú“ časť slovného spojenia židovský a demokratický.
Búrlivý spor o navrhované reformy súdnictva rýchlo vrcholí, keďže izraelský Najvyšší súd práve tento týždeň v stredu drvivou väčšinou rozhodol, že líder strany Šas Arye Deri nemôže vykonávať funkciu ministra vlády z dôvodu jeho dvoch predchádzajúcich odsudzujúcich rozsudkov za finančné trestné činy počas výkonu verejnej funkcie. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil podmienkami dohody o vine a treste, ktorú Deri uzavrel minulý rok vo veci daňového trestného činu a v rámci ktorej prisľúbil, že už nevstúpi do aktívnej politiky – tento sľub, na ktorom rafinovane trvá, sa mal vzťahovať len na predcházdajúci Kneset.
Izraelský najvyšší súd však preukázal zdržanlivosť, keď rozhodnutie o Derim nezaložil na iných dostupných dôvodoch, ktoré sa týkajú podstaty súčasného sporu. Súkromní navrhovatelia proti Derimu napríklad naliehali na sudcov, aby využili svoju právomoc preskúmať „opodstatnenosť“ vládnych rozhodnutí a tiež aby zrušili úplne nový zákon prijatý špeciálne kvôli Derimu, ktorý umožňuje stať sa členom vlády niekomu, koho trest je podmienečne odložený. Obe tieto možnosti predstavujú druh rozšírených súdnych právomocí, ktoré extrémne rozčuľujú vládu.
Netanjahu potrebuje Deriho a jeho frakciu, aby udržal svoju novú vládu nad vodou, a musí nájsť spôsob, ako z tejto akútnej politickej krízy vykľučkovať, alebo uvrhne Izrael do šiestych predčasných volieb v rade.
Zdroj: icej.org