Máme za sebou sériu pietnych podujatí. Takmer päťdesiat osobností slovenského verejného života začiatkom septembra už po trinástykrát navracalo mená tým, ktorých ľudská dôstojnosť bola obludne pošliapaná a degradovaná len na čísla. Sme vďační, že môžeme spolu s Ľubou Lesnou rok čo rok organizovať Čítanie mien obetí holokaustu.
Vidíte v potešovaní Božieho zmluvného ľudu tiež svoje miesto? Ak áno, staňte sa tými, ktorí sa podieľajú na raste služby ICEJ!
Na činnosť ICEJ potrebujeme financie z mesiaca na mesiac. Mnohokrát vykročíme vierou s očakávaním na finančné príspevky od ochotných darcov, ktorí sa svojím dávaním stávajú spolutvorcami požehnania pre židovský národ.
Chcem sa podieľať na práci ICEJ
Mal som tú česť byť prítomný na kladení vencov pri Pamätníku holokaustu na Rybnom námestí, a tiež zúčastniť sa slávnosti odovzdávania prestížnych ocenení štátu Izrael “Spravodliví medzi národmi”. Ďalších dvanásť občanov Slovenska sa stalo jej držiteľmi. Slovensko tak má pozoruhodných 610 laureátov tohto ocenenia. Na počet obyvateľov patríme medzi krajiny s najvyšším počtom ocenených.
Tak pri kladení vencov, ako aj pri udeľovaní vyznamenania “Spravodliví medzi národmi”, som sa neubránil slzám. V prvom prípade to bolo od žiaľu nad tým, čo naši predkovia dopustili, a v druhom od dojatia, že pred mojimi očami defiluje to lepšie Slovensko v celkom jednoduchých, a predsa veľkých osobnostiach ocenených…
Napríklad pani Speváková z Riečky, vidiac zúfalú rabínsku rodinu – rodičov so šiestimi deťmi, pričom najmladšie malo len dva roky – sa im prihovorila slovami: ‘No čo, pacholiatka? No a čo, že ste židia? Veď ste ľudia! Poďte, my vás skryjeme!’ A skryli, a nie hocijako. Uvoľnili im väčšiu vykúrenú izbu, sami sa stiahli do malej nevykúrenej. Na ich záchrane participovala veľká časť dediny, veď ako by sami uživili osem ďalších ľudí? Riskujúc životy ukrývali a kládli k dverám potrebné potraviny…
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23000707/izrael-spravodlivi-medzi-narodmi-slovensko.html
Znakom detinskosti je snaha svoje chyby a zlyhania ututlávať, zametať pod koberec. Naopak dospelosť znamená byť schopný sebareflexie a chyby si priznať. Istý vážený biblický učiteľ raz povedal: “Boh odpúšťa vyznané hriechy, a nie výhovorky.”
Modlíme sa za dospelý, zrelý postoj Slovenska k našej minulosti, týkajúcej sa holokaustu. No dospelé postoje potrebujeme zaujať aj k tomu, čo sa deje za našou východnou hranicou… Tam sa, žiaľ, aj v čase, keď si čítate tento text, rozširuje zoznam obetí tak zbytočnej vojny – úplne nezmyselnej vojny… Podobne ako pri holokauste to začalo kolektívnym pohŕdaním jedného vodcu inými národmi. Aj invázii Ruska predchádzalo pohŕdanie Ukrajinou.
Tím ICEJ Slovensko