Okienko o Palestíne
Keď rímsky cisár Hadrián v roku 135 po druhom židovskom povstaní vedenom Šimonom Bar Kochbom premenoval provinciu Judea na sýrsku Palestínu, podľa Davida Jacobsona „racionalizoval názov“. Zároveň správne zohľadnil skutočnosť, že išlo o rímsku provinciu, ktorá bola oveľa väčšia ako biblická Judea.
Treba však poznamenať, že cisár Hadrián nezaviedol pojem Palestína len ako politický pojem. Biblický Šechem premenoval na Neapol – keďže Arabi nerozlišujú medzi B a P, mesto sa dodnes nazýva Nábulus. Z Jeruzalema urobil vojenskú kolóniu Aelia Capitolina. Následne po dobytí mesta v 7. storočí ho Arabi nazvali Ilia. Na Chrámovej hore rímsky cisár zriadil chrám modly Jupitera a na mieste dnešného Chrámu Božieho hrobu chrám Venuše. Pod hrozbou smrti zakázal Židom vstup do mesta.
Preto sa možno domnievať, že cisár chcel po Bar Kochbovom povstaní prerušiť nielen židovský odpor, ale aj spojenie so Zemou izraelskou. V každom prípade názov Palestína odvtedy nesie túto stigmu, snahu vymazať akýkoľvek židovský nárok na ארץ ישראל/Eretz Jisrael – Zem izraelskú.
V rabínskej literatúre sa termín פְּלַסְטִינֵי/Plastinei (= Παλαιστίνη/Palestine) vyskytuje veľmi zriedkavo. V roku 333 n. l. pútnik z Bordeaux poznamenal: „Hebreji kedysi obývali Judeu, ktorú my nazývame Palestína.“
Zdroj: vyňatok z textu – https://gerloff.co.il/cz/pojmu-palestina/