David R. Parsons, Viceprezident ICEJ & Senior Spokesman
Pôvodný článok publikovaný: 12. 1. 2024
Keď sa vlani 7. októbra vlny teroristov Hamasu infiltrovali z Gazy a začali v zabíjaní, mučení, znásilňovaní, mrzačení a únosoch tisícok Izraelčanov, prezident Isaac Herzog to správne označil za najtemnejší deň pre židovský národ od holokaustu. Útok Hamasu rozhodne nebol v takom rozsahu ako nacistické masové vyvražďovanie viac ako šiestich miliónov Židov, no samotní mnohí ľudia, ktorí prežili holokaust, nám povedali, že to, čo sa v ten deň stalo, bolo v skutočnosti horšie ako to, čo trpeli od nacistov, pokiaľ ide o brutalitu, zlomyseľnosť a zvrátenú radosť zo strany páchateľov.
To je dôvod, prečo je právny trik juhoafrickej vlády riadenej stranou ANC zatiahnuť tento týždeň Izrael pred Medzinárodný súdny dvor za obvinenie z genocídy taký zvrátený a odporný.
Súčasné vypočúvania na ICJ v Haagu sú jasným príkladom toho, čo odborníci na moderný antisemitizmus nazývajú „inverzia holokaustu“. Nejde len o popieranie alebo prekrúcanie holokaustu, akým je napríklad tvrdenie palestínskeho vodcu Mahmúda Abbása, že zomrelo len 600 000 Židov, alebo jeho novšie tvrdenie, že Palestínčania prešli „päťdesiatimi holokaustmi“. Skôr obracia holokaust na hlavu tým, že zobrazuje Izrael rovnako zlý ako nacistov, ak nie ešte horší. A ak je to tak, znamená to, že dnešný židovský štát a ľudia si zaslúžia byť vyhubení.
Aby sme túto grotesknú lesť úplne odhalili, začnime týmito jednoduchými historickými faktami. Po prvé, Židia boli skutočne obeťami najkrutejšej kampane priemyselného zabíjania na svete v rukách nacistov a ich komplicov počas druhej svetovej vojny. Dokonca neexistovalo ani slovo, ktoré by primerane opísalo obludnosť nacistických zločinov, a tak v roku 1944 poľský židovský právnik Raphael Lemkin vymyslel termín „genocída.“
Po druhej svetovej vojne medzinárodné spoločenstvo nielenže zriadilo Organizáciu Spojených národov ako hrádzu proti takýmto rozsiahlym masakrom v budúcnosti, ale zároveň prijalo konkrétny dohovor, ktorý zakazuje tento najextrémnejší zločin genocídy.
Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy prijatý v roku 1948 definuje genocídu ako úmyselné zabitie veľkého počtu ľudí z určitého národa alebo etnickej skupiny s cieľom zničiť tento národ alebo skupinu. Tento jedinečne ohavný zločin nemusí zahŕňať len systémové činy masovej vraždy, ale stačí, ak existuje dôkaz o mens rea – špecifickej myšlienkovej vine „úmyslu“ vyhladiť iných ľudí alebo rasu.
V čase od prijatia zmluvy došlo na celom svete k niekoľkým jasným činom genocídy, ako napríklad masové vyvražďovanie Tutsiov kmeňom Hutu v Rwande a masaker nearabských obyvateľov v oblasti Darfúru v Sudáne zo strany chartúmskeho režimu.
Zvláštne je, že Južnú Afriku po apartheide ani jedna z týchto genocíd netrápila natoľko, aby ich páchateľov postavili pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Namiesto toho juhoafrickí lídri dokonca privítali mäsiarov zo Sudánu v Pretórii.
Prečo teda Južná Afrika teraz vymýšľa obvinenie z genocídy proti Izraelu?
ODPOVEĎ ZAČÍNA úzkymi väzbami, ktoré si ANC a OOP vytvorili ako radikálne marxistické hnutia za oslobodenie podporované Kremľom v časoch studenej vojny. Sovieti ich kŕmili protizápadnou, antikoloniálnou propagandou, ktorá považovala štát Izrael za západný kolonialistický implantát uprostred arabského sveta. Aj keď samotný Nelson Mandela neskôr akceptoval právo Izraela na existenciu, ANC dnes zostáva voči židovskému štátu mimoriadne nepriateľská. Pomohli premeniť Durbanskú konferenciu o rasizme v roku 2001 na festival antisemitskej nenávisti a teraz sú dokonca ochotní slúžiť ako právny poradca Hamasu pred najvyšším svetovým súdom.
Ich podanie je však mimoriadne chybné a na úvodných pojednávaniach na ICJ vo štvrtok bolo zle prezentované.
Po prvé, existuje určitá hierarchia medzinárodného trestného práva, ktorá ide od základných vojnových zločinov cez zločiny proti ľudskosti, ktoré „šokujú svedomie sveta,“ až po konečný zločin genocídy. Tak prečo skočiť rovno k najvyššiemu zločinu, ktorý je najťažšie dokázať?
Zhodou okolností sa vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vo všeobecnosti zaoberá Medzinárodný trestný súd, ktorý sídli tiež v Haagu, a Izrael je jednou z mnohých krajín, ktoré ešte nepodpísali zakladajúcu zmluvu tohto súdu – tzv. Rímsky štatút. Napriek tomu Palestínčania vážne tlačia na vyšetrovanie vojnových zločinov proti Izraelu na ICC, ale to si vyžiada čas.
Medzitým Izrael podpísal Dohovor o genocíde a keďže ide o medzinárodnú zmluvu, akékoľvek spory, ktoré na základe nej medzi členskými štátmi OSN vzniknú, môžu byť predložené Medzinárodnému súdnemu dvoru na rozhodnutie. To je dôvod, prečo Južná Afrika šla rovno k najvyššiemu zločinu genocídy, a preto Izrael nemal inú možnosť, ako akceptovať jurisdikciu súdu a teraz v piatok sa ukáže so silným právnym tímom, aby sa bránil.
AJ KEĎ Medzinárodný súdny dvor má tendenciu byť skôr politickým orgánom než skutočne nestranným súdom, Izrael by mal byť dobre pripravený brániť sa a ukázať sa silný v tejto slabej kauze Južnej Afriky.
Južná Afrika tvrdila, že Izrael pácha genocídu v Gaze kvôli: 1) vysokému počtu civilných obetí; 2) rozsiahlym škodám, ktoré IDF spôsobuje; 3) nedostatku pomoci civilistom v Gaze; 4) obmedzeniam dodávok paliva; a 5) tvrdej rétoriky izraelských vodcov voči Palestínčanom.
Všetky tieto obvinenia môže Izrael ľahko vyvrátiť, hoci nepriateľské poznámky namierené proti Palestínčanom si vyžiadajú určitú zručnosť.
Čo však skutočne vyniká, sú všetky nesmierne dôležité fakty, ktoré juhoafrický tím opomenul spomenúť. Napríklad nikdy nepovedali ani slovo o teroristickej invázii Hamasu zo 7. októbra, ktorá si vyžiadala 1200 mŕtvych Izraelčanov, väčšinou nevinných civilistov brutálne zavraždených vo svojich domovoch alebo na hudobnom festivale pod holým nebom. Tiež vynechali všetky znásilňovania, mrzačenia a stínanie hláv zo strany Hamasu.
Vynechali viac ako 240 rukojemníkov zajatých späť do Gazy, pričom viac ako polovica bola takmer o 100 dní neskôr stále kruto zadržiavaná v drsných podmienkach. Rovnako sa nezmieňovali o tom, že boli zadržiavaní v stovkách kilometrov teroristických tunelov vybudovaných z premárnených prostriedkov zahraničnej pomoci.
Ignorovali spôsob, akým Hamas zámerne využíva gazských civilistov ako ľudské štíty a umiestňuje zbrane a raketomety do škôl, mešít a nemocníc.
Mlčali o všetkých mimoriadnych opatreniach, ktoré IDF prijali na ochranu civilistov v Gaze, ako sú milióny telefonátov a zhadzované letáky, ktoré ich varovali, aby utiekli z oblasti kvôli hroziacim vojenským operáciám.
Zabudli hovoriť o stovkách nákladných áut, ktoré každý týždeň vpustia do Gazy, ako aj o palive – hoci odoprieť palivo nepriateľovi nie je vojnový zločin.
Možno najvýpovednejšie zo všetkého je, že juhoafrický tím sa neodvážil hovoriť o vlastnej genocídnej, džihádistickej agende Hamasu, ktorá je otvorene vyjadrená v jeho zakladajúcej listine ako posvätná islamská povinnosť vyhubiť Židov v Izraeli aj na celom svete. Tiež nehovorili o tom, ako UNRWA a ďalšie agentúry OSN pomohli Hamasu pri vymývaní mozgov celej populácii Gazy s touto genocídnou agendou a mentalitou kultu smrti. Izrael má teda toho veľa čo povedať, aby dal súdu jasnejší obraz a správny kontext nedávnych udalostí v Gaze. Predsa len by však panel sudcov mohol byť zaujatý proti Izraelu a možno sa dočkáme nejakého nového rozhodnutia, ktoré bude požadovať, aby Izrael zastavil určité akcie, ktoré by zmiernili tlak na Hamas. Ak však súd urobí svoju prácu správne, hanebný právny manéver Juhoafrickej republiky sa obráti a všetky tieto nekonečné, prevrátené obvinenia z genocídy proti Izraelu, dúfajme, začnú celosvetovo strácať na sile.
Pre viac informácií k tejto téme si pozrite ICEJ Webinár “Obvinenie Izraela z genocídy,” s hostiteľom viceprezidentom & Senior Spokesmanom ICEJ Davidom Parsonom, a špeciálnym hosťom, Andrew Tuckerom, medzinárodným právnikom a riaditeľom think tanku. Sledujte: https://on.icej.org/The-Genocide-Petition-Against-Israel
Zdroj: icej.org