Rok po 7. októbri: Izrael vstáva z popola k obnovenej nádeji

Uverejnené dňa: 3.10.2024, icej.org

Autor článku: David Parsons, viceprezident a hovorca ICEJ

V posledných desaťročiach sa oficiálni návštevníci Izraela cítili povinní absolvovať akúsi púť do Sderotu neďaleko Gazy, aby si pozreli hrdzavé hromady rakiet Hamasu vystavené za mestskou policajnou stanicou. Dokonca aj prezidentský kandidát Barack Obama tam v roku 2008 stál a zdôrazňoval, že by nikdy netoleroval, aby jeho dcéry žili pod neustálou raketovou hrozbou, ktorej čelia Izraelčania v západnom Negeve.

Obama na výstave raketových šrapnelov za policajnou stanicou v Sderote v r. 2008. (Foto: AP)
Zničená policajná stanica v Sderote (Foto: Flash90)
Pamätník na policajnej stanici v Sderote.

Dnes už táto policajná stanica neexistuje. Obsadili ju teroristi z Hamasu počas masovej invázie 7. októbra minulého roka. S blížiacim sa výročím tohto temného dňa sa na zrovnanej stanici narýchlo stavia pamätník na počesť 20 hrdinských policajtov, ktorí padli pri obrane svojho mesta.

Misia kresťanskej solidarity na návšteve cintorínu vozidiel zo 7. októbra. (Foto: ICEJ)

Teraz návštevníkov namiesto toho lákajú nové miesta, ako napríklad „cintorín áut“ pri Tekume, kde sú rozdrvené zvyšky 1 500 zhorených vozidiel pozbieraných z okolitých krajníc po masakre zo 7. októbra naukladané do výšky 10 metrov – každý hrdzavý rám svedčí o mnohých nevinných životoch, ktoré v ten deň vyhasli. O niekoľko míľ ďalej, na mieste konania hudobného festivalu Nova, na mieste, kde Hamas v ten „čierny šabat“ zavraždil 364 civilistov a 40 ľudí vzal ako rukojemníkov, stále vládne strašidelné ticho.

Pred rokom, keď Izraelčania odpočívali v posvätný deň Simchat Tóra, približne 6 000 militantov Hamasu a Islamského džihádu prelomilo bezpečnostný plot v Gaze a vtrhlo do Izraela, aby vraždili, mrzačili a zajali rukojemníkov. Takzvaná „búrka al-Aksá“ bola úspešnejšia, než očakával dokonca aj Hamas. Viac ako 1 200 Izraelčanov bolo zabitých a 251 bolo unesených späť do teroristických tunelov v Gaze. IDF trvalo tri dni, kým zabezpečili pohraničnú oblasť. Masové zverstvá otriasli celým Izraelom a všetci sa začali báť vpádov ozbrojených džihádistov do domovov a ešte väčšieho útoku od Hizballáhu v Libanone.

Šokujúci masaker zo 7. októbra minulého roka znamenal najhorší pogrom na židovský národ od holokaustu. Deti boli zastrelené pred očami svojich rodičov a rodičia pred očami svojich detí. Celé rodiny boli upálené zaživa. Ženy boli hromadne znásilnené. Krehkí starší ľudia, ktorí prežili holokaust, boli brutálne popravení z bezprostrednej blízkosti. Deti boli zbité a sťaté.

Aj napriek tomu mohol byť výsledný počet obetí ešte horší, keďže veľké utajenie operácie zo strany Hamasu prekvapilo aj Hizballáh, ktorý nebol pripravený na totálnu vojnu. Na druhý deň sa však Hizballáh zapojil do boja neúnavným raketovým ostreľovaním cez hranice a čoskoro ho nasledovali aj ďalšie iránske zástupné milície. Izrael tak čelil vojne na siedmich frontoch – hrozbe raketových, dronových a teroristických útokov z Gazy, Západného brehu, Libanonu, Sýrie, Iraku, Jemenu a samotného Iránu.

Mapa Izraela a Gazy (Foto: Wikipedia)

V reakcii na 7. október IDF okamžite uskutočnili najväčšiu mobilizáciu v histórii, ktorá predstavovala 350 000 záložníkov, a evakuovali desaťtisíce izraelských civilistov z pásma Gazy a libanonských hraníc. Tieto rýchle opatrenia odradili Hizballáh od invázie na sever s jeho elitnými jednotkami Radwan a umožnili Izraelským obranným silám (IDF) sústrediť sa najprv na zničenie Hamasu v Gaze a vrátenie rukojemníkov. Tempo boja však bolo pomalé kvôli zložitosti boja v tuneloch, prítomnosti rukojemníkov a naliehaniu medzinárodného spoločenstva, aby viac ako dva milióny gazanských civilistov zostali v Gaze – čo umožnilo Hamasu naďalej ich využívať ako ľudské štíty.

Keďže sa boje v Gaze predlžovali, Izrael čelil aj rozsiahlej kritike zo strany svetových lídrov, obvineniam z genocídy a vojnových zločinov v Haagu a globálnej vlne antisemitizmu v skutočne desivom rozsahu. Ešte viac znepokojujúci bol často mrazivý prístup Bidenovej administratívy, ktorá spomalila tak potrebné dodávky amerických zbraní a jej opakovaná kritika a požiadavky na prímerie zrejme pomohli zachovať Hamas ako bojovú silu a vládcu Gazy.

Ale azda najznepokojujúcejším aspektom tohto konfliktu pre Izraelčanov bolo zlyhanie renomovaných spravodajských služieb krajiny, ktoré nedokázali odhaliť a prekaziť plány Hamasu na inváziu. Oficiálna vyšetrovacia komisia ešte nebola sformovaná, ale už teraz je jasné, že existovali zjavné varovné signály, ktoré boli tragicky ignorované. Do veľkej miery to bolo spôsobené prevládajúcim „skupinovým myslením“ medzi vysokými izraelskými politickými a vojenskými predstaviteľmi, že Hamas od útoku odradila prevaha IDF a stavebný boom v Gaze.

Siedmy október tak spôsobil, že Izraelčania stratili dôveru vo svojich vodcov. Obzvlášť sa poukazovalo na premiéra Benjamina Netanjahua za to, že dovolil Kataru nalievať peniaze do Gazy a za jeho neochotu prijať akúkoľvek vinu za brutálny útok Hamasu.

Nervozita a pochybnosti medzi Izraelčanmi sa však začali meniť od polovice apríla.

Obnovená dôvera a nádej

V tom čase sa IDF úspešne zamerala na likvidáciu dvoch iránskych generálov v Damasku, na čo Teherán odpovedal útokom s viac ako 350 balistickými raketami, riadenými strelami a dronmi v rámci svojho prvého priameho útoku na Izrael. Izraelu a jeho spojencom sa však podarilo 99 % rakiet a dronov zostreliť. Odvtedy sa Izrael začal spamätávať a získavať späť svoju sebadôveru.

V skutočnosti sa Izraelu za posledných šesť mesiacov podarilo podať neuveriteľné výkony, z ktorých jeho nepriatelia zostali v úžase. Draho zaplatené spravodajské zlyhanie zo 7. októbra postupne ustupovalo do tieňa série legendárnych spravodajských úspechov, ktoré sa vyrovnajú s úspechmi preventívnych úderov Izraela na egyptské letectvo v júni 1967, či so záchrannou misiou v Entebbe v júli 1976.

Patrí k nim likvidácia šéfa politického byra Hamasu Ismaila Haníju počas návštevy Teheránu (aj keď ju Izrael oficiálne neprizanal, prisudzuje sa to jemu) a napokon dolapenie známeho teroristu Hamasu Muhammada Deifa v Gaze. IDF tiež zlikvidovali vysokého vojenského veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukuru spolu s jeho zástupcom Ibrahimom Aqilom, ako aj šéfa raketových jednotiek, šéfa dronov, šéfa spravodajskej služby, šéfa financií, veliteľa jednotiek Radwan, veliteľa južného frontu a napokon samotného najvyššieho vodcu šejka Hasana Nasralláha.

V rámci iných pozoruhodných operácií izraelské letectvo nedávno zničilo tisíce rakiet len niekoľko minút predtým, ako mali byť vypálené na Izrael. Elitné jednotky IDF tiež pristáli v Sýrii, aby vyhodili do vzduchu podzemnú továreň na riadené strely. Krátko nato (s vysokou pravdepodobnosťou opäť) Mosad uskutočnil strhujúcu tajnú operáciu, pri ktorej v rukách tisícov príslušníkov a agentov Hizballáhu po celom Libanone súčasne vybuchli nastražené pagery a vysielačky. Len o niekoľko dní neskôr Izrael v priebehu za iba 48 hodín zasiahol zoznam vysoko prioritných cieľov, ktorý obsahoval viac ako 2 000 skladov zbraní a vojenských objektov Hizballáhu.

A pri svojom poslednom senzačnom úspechu izraelská protivzdušná obrana zlikvidovala ďalšiu masívnu vlnu vyše 180 iránskych balistických rakiet – najväčšiu takúto paľbu, aká kedy bola na krajinu vypustená.

Celkovo tieto pôsobivé operácie zasadili Hizballáhu ohromujúci úder, pričom jeho vrcholové velenie a polovica raketového arzenálu boli zlikvidované. Najsmrteľnejšia a najúčinnejšia hrozba Iránu voči Izraelu sa zrútila a obnovila sa nádej, že Libanon sa jedného dňa skutočne dokáže vymaniť z područia Hizballáhu. Medzitým bol Hamas v Gaze vážne oslabený a jeho obkľúčený vodca Jahja Sinwar bude možno čoskoro zabitý alebo vyhnaný do exilu. Irán je teraz tiež v priamej palebnej línii Izraela a tieň strachu, ktorý jeho „os odporu“ vrhala na celý región, sa určite rozptyľuje.

Libanončania si prezerajú trosky z izraelského náletu na veliteľský bunker šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha v južnom Bejrúte. (Foto: AP)

Rok po tom temnom 7. októbri si Izrael vybavuje staré účty s radikálnymi islamskými teroristickými milíciami, ktoré majú na rukách krv nevinných ľudí mnohých národov. Vedú spravodlivú vojnu morálnymi prostriedkami a s excelentnou presnosťou. Dokonca aj sunnitský arabský svet jasá nad Nasralláhovou smrťou a žasne nad izraelskými hi-tech kúzlami. Obnovila sa aj nádej, že región sa môže vrátiť na cestu zmierenia prostredníctvom Abrahámskych dohôd.

Napriek tomu nás čakajú ďalšie boje a Izraelčania budú potrebovať viac času, aby sa skutočne vyrovnali so šokom z masakrov zo 7. októbra. Rany spôsobené v tú temnú sobotu zostanú otvorené dovtedy, kým budú v Gaze zadržiavaní rukojemníci.

Hlavné foto: Jednotky IDF kontrolujú vypálené autá na hudobnom festivale Nova. (Foto: AP)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *