Napísal: David Parsons, Viceprezident ICEJ & Hlavný hovorca
„Lebo ak je ich zavrhnutie zmierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?“ (Rimanom 11,15)
Keď sa v súčasnosti Izrael pripravuje na oslavu 75 rokov od svojho novodobého znovuzrodenia v máji 1948, vplyv tejto dramatickej udalosti stále znie dodnes. Čo teda pre nás ako dnešných kresťanov znamená návrat Izraela na svetovú scénu?
Na začiatok uvedieme, že národné znovuzrodenie Izraela zahŕňalo pôrodné bolesti, pretože je navždy spojené s holokaustom. „Zázrak“ obnovenej židovskej suverenity v historickej krajine Izrael sa stal len tri roky po skončení nacistickej genocídy proti Židom. Holokaust znamenal najnižší bod na dlhej a ťažkej ceste židovského ľudu putovania medzi národmi. A predsa len o tri roky neskôr sa im zrazu podarilo dosiahnuť národnú nezávislosť späť vo vlasti ich predkov.
Je úžasné, že apoštol Pavol už dávno vyhlásil, že zhromaždenie Izraela v posledných dňoch bude ako „život z mŕtvych“! (Rimanom 11:15) To znamená, že znovuzrodenie Izraela nie je nič menšieho než Božia sila vzkriesenia, ktorá stále pôsobí na zemi!
Pavol založil svoje učenie o oživení Izraela v Rimanom 11 na mnohých pasážach Starého zákona, ako je Izaiáš 6 a Jeremiáš kapitoly 24 a 31. Hebrejskí proroci opisujú konečnú obnovu Izraela ako dvojfázový proces, počnúc fyzickým zhromaždením Židov späť do Zeme Izraela ešte v nevere a potom ich duchovné zhromaždenie späť k Bohu zvláštnym vyliatím Ducha Svätého. „Navráťte sa ku mne a ja sa navrátim k vám“, hovorí Pán celkom jasne v Zachariášovi 1,3 a Malachiášovi 3,7. Ale možno najjasnejšie prorocké pasáže o tom, ako bude prebiehať sľúbená obnova Izraela, možno nájsť v Ezechielových kapitolách 36 a 37.
V Ezechielovi 36,24-28 Boh prehlasuje: „Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme. A pokropím vás čistou vodou a budete čistí; od všetkých vašich nečistôt aj od všetkých vašich ukydaných bohov vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. A dám svojho Ducha do vášho vnútra…“
Potom v Ezechielovi 37 máme videnie údolia suchých kostí, kde prorok hovorí o čase veľkého nešťastia, keď ľud Izraela povedal: „Naše kosti sú suché, naša nádej je stratená a my sami sme odrezaní!“ Je to, ako keby sa v čase pozeral na masové hroby Židov zabitých počas holokaustu. Potom však Boh vyhlasuje, že všetko nie je stratené; a v tom najnižšom bode s určitosťou prehlasuje: „otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, môj ľude, a dovediem vás do zeme Izraelovej. A zviete, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov, môj ľude.“ (Ezechiel 37,12–13)
Štyrikrát v dvoch veršoch Boh prehlasuje, že vyvedie Izrael z hrobov. Preto môže Pavol vyhlásiť: „Lebo ak je ich zavrhnutie zmierením sveta, čo potom iné ich prijatie (alebo zhromaždenie) ako život, život z mŕtvych? (Rimanom 11,15)
Už 75 rokov sme všetci svedkami moci vzkriesenia Boha, ktorá pôsobí v Izraeli. To na nás kladie veľkú zodpovednosť. Ako to?
Apoštoli každému povedali, že sú „svedkami“ Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. V hebrejskom spôsobe myslenia má byť „svedkom“ hlbší význam než len sledovať, ako sa odohral zločin alebo nehoda. Je to oveľa závažnejšia záležitosť.
Po prvé, desať prikázaní hovorí: „Nevydáš krivé svedectvo.“ (2. Mojžišova 20,16) Pridajte k tomu zákon svedkov v 5. Mojžišovej 19,15–21, ktorý hovorí, že potrebujete dvoch alebo viacerých svedkov, aby ste dokázali niekoho vinu za porušenie Mojžišovho zákona. Ak však svedok nepravdivo vypovedá o porušení zákona, bol predmetom rovnakého trestu ako trestný čin, z ktorého obvinili niekoho iného.
Preto by Ježišovi nasledovníci veľmi riskovali, keby išli pred Sanhedrin a vydali svedectvo o jeho spoluúčasti na Ježišovej smrti. Ak sa však niekedy naskytla táto príležitosť, 12 apoštolov bolo v skutočnosti tými, ktorí boli oddelení, aby slúžili ako svedkovia pred veľradou o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní so všetkými rizikami, ktoré so sebou prinášali – menovite trestom smrti.
Potom v Skutkoch 10,39-42 Peter povedal prvému obrátenému pohanovi, Kornéliovi: „A my sme svedkami… vopred vyvolení od Boha, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych. A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych.“
Pavol uvádza podobnú myšlienku, keď káže učeným Grékom v Aténach: „Boh teda prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravodlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.“ (Skutky 17,30–31)
Peter a Pavol sa zhodli, že Ježišovo zmŕtvychvstanie nesie posolstvo, že ním bol vyhlásený za Sudcu celého ľudstva. Preto vám doteraz boli nevedomosť a uctievanie modiel v minulosti prehliadané, ale teraz ste zodpovední pred Bohom a je čas činiť pokánie.
Každý čin Božej moci vzkriesenia nesie posolstvo. Keď Ježiš vzkriesil Lazara z mŕtvych, prehlásil: „Ja som vzkriesenie a život.“ (Ján 11,25) Keď Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych, vyhlásili o ňom, že je Sudcom celého ľudstva, a vaše hriechy a neznalosť Boha už viac nebudú prehliadané.
Aké posolstvo od Boha prináša vzkriesenie Izraela z hrobu v našich dňoch? Po prvé, svet bude súdený. Tak ako bolo postavenie archy Noachom najväčším znamením pre staroveký svet, že má byť súdený, budovanie Sionu je najjasnejším znamením toho, že aj my budeme súdení (Žalm 102,17; Izaiáš 54,9) . A tento súd zahŕňa aj to, ako sme zaobchádzali so židovským národom a ľuďmi. Žalm 2, Joel 3, Jeremiáš 30,11, Sofoniáš 3,8 a ďalšie pasáže o tom hovoria jasne. Po druhé, posolstvom je, že už nemôžeme byť neznalí alebo ľahostajní voči Izraelu.
Už 75 rokov je kresťanský svet svedkom toho, ako sa Izrael vynoril z hrobu šoa a vrátil sa späť do svojej krajiny, čo je proces, ktorý stále prebieha a čaká na vyvrcholenie v spasení celého Izraela. Keď bol Izrael rozptýlený a v nemilosti u Boha, mohli ste ich ignorovať pozerať sa na to ako na Boží trest. Ale už sa to nedá. Keď obnovil Izrael v ich krajine, toto je nový deň! A budeme niesť zodpovednosť za našu reakciu.
Niektorí kresťania chcú vrátiť Izrael do hrobu. Pracujú s antisemitmi, aby podkopali legitimitu Izraela a rozložili židovský štát. Mali by sa báť Boha!!
Existuje však oveľa väčšia kategória kresťanov, ktorým je prebiehajúce vzkriesenie Izraela ľahostajné. Myslia si, že to s nimi nemá nič spoločné. Ale po 75 rokoch, keď Izrael prekonal toľko problémov a požehnal celý svet, nemôžeme zostať zaseknutí vo svojej nevedomosti a ľahostajnosti. Každý kresťan sa potrebuje spojiť s Izraelom pozitívnym a zmysluplným spôsobom.
Mať lásku a záujem o Izrael nie je lakmusovým papierikom toho, či je človek spasený. Ale verím, že to naznačuje, či dnes prúdite s Duchom Svätým. Ak sa po 75 rokoch oživeného Izraela budeme držať starých negatívnych názorov a postojov voči židovskému národu alebo si stále budeme myslieť, že na Izraeli nezáleží, riskujete, že budete odrezaní od pôsobenia Ducha Svätého v našej dobe (Rímskym 11,20-21). A Boh to neprehliadne ani keď budeme všetci pred Ním stáť na súde.
Zdroj: icej.org