Ako to v živote býva, sú veselé aj smutné dni. V židovskom prostredí majú pred sebou tzv. najsmutnejší deň v roku. Tiša be-av. Hebrejské spojenie Tiša be-av doslova znamená „deviaty deň mesiaca av“. Židia si ho pripomínajú ako deň, kedy ich postihla rada nešťastí. Je to oficiálny sviatok a celému národu je nariadené smútiť. Pripomína najmä zničenie prvého chrámu Babylónčanmi v roku 586 pred občianskym letopočtom a zničenie druhého chrámu Rímanmi v roku 70. Tiša be-av je vyvrcholením troch týždňov, kedy si Židia pripomínajú prvé prerazenie múrov Jeruzalema predtým, ako bol zničený prvý chrám. Počas týchto troch týždňov sa zvyčajne nekonajú svadby a oslavy a nestrihajú sa vlasy. Od prvého do deviateho Av je zvykom nejesť mäso a nepiť víno, samozrejme okrem Šabatu. Obmedzenia platné na Tiša B’Av sú podobné tým, ktoré sa dodržujú na Jom Kipur (Deň zmierenia) , tzn. že sa dodržuje kompletný pôst vrátane nepitia vody, nekúpe sa, nenosia sa kožené topánky, nepoužívajú sa parfémy, neštuduje sa Tóra atď. Okrem toho sa nevykonáva akákoľvek práca (nielen tá, ktorá je zakázaná na Šabat).
• Podľa tradície, práve v tento deň odmietli Izraelci vstúpiť do Kanaánu a boli potrestaní 40ročním putovaním na púšti.
• Ďalšou tragickou udalosťou bolo zničenie Prvého Chrámu – Šalamúnovho Chrámu v roku 586 pr.n.l. babylónskym kráľom Nebukadnesarem II. a zničenie Druhého Chrámu v roku 70 n.l. Rímanmi.
• Ďalšou tragickou udalosťou bola porážka povstania Bar Kochby v roku 135 n. l. proti Rímanom a s ním spojené vyvraždenie obyvateľstva mesta Bejtar.
• 9. avu roku 1290 byli Židia vyhnaní z Anglicka a toho istého dňa v roku 1492 zo Španielska.
• Na Tiš’a be-av roku 1914 vyhlásilo Nemecko vojnu Rusku. Tento deň je považovaný za jeden z počiatkov prvej svetovej vojny.
• V predvečer Tiš’a be-a v roku 1942 začali z varšavského ghetta převážať do koncentračných táborov.