Autor: Peter Švec – text bol napísaný a uverejnený 1.8.2024 v slovenskom týždenníku Denník N
Nezáväzné poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora (MSD) o izraelskej „okupácii“ tzv. Západného brehu Jordánu (t. j. Samárie, Judei), Gazy a východného Jeruzalema, publikovaná v piatok 19. 7. v Haagu hovorí, že židia sú tam “ilegálne”, majú sa neodkladne vysťahovať a menované teritóriá opustiť.
Reč je o miestach, ktoré tvoria historické jadro tvoriace identitu židov aj kresťanov.
Poradné stanovisko bolo vyžiadané v decembri 2022 na základe rezolúcie Organizácie Spojených národov (OSN) č. 77/247. MSD bol požiadaný, aby objasnil zákonnosť „okupácie, osídľovania a anexie palestínskeho územia okupovaného od roku 1967“ zo strany Izraela.
Za rezolúciu vtedy hlasovalo 87 zo 193 členských štátov OSN. Teda menej ako polovica členov. Rezolúcia prešla aj preto, že 53 štátov sa hlasovania zdržalo. Medzi nimi aj Slovensko. Takže nie je pravda, že mlčanie nás robí neutrálnymi. Susedné Česko v decembri 2022 naopak hlasovalo proti.
Piatkový výrok súdu hovorí v skratke to, že všetci židia, ktorí tam žijú (zúrodňujú, zamestnávajú…), sú tam nezákonne a musia byť „evakuovaní“. Všetky štáty musia spolupracovať, aby sa tak stalo a aby sa Izrael z týchto území stiahol „čo najrýchlejšie“. A Izrael má Palestíncom dokonca platiť “odškodné”.
K tomu dve poznámky: 1. démonizacia osadníkov na Západnom brehu v minulosti vyústila, v rámci antisemitskej kampane Boycott, Divestment and Sanctions (BDS), napríklad do zatvorenie závodu SodaStream. Výrobný závod sa presťahoval na juh Izraela a o prácu prišlo tisíce Palestíncov.
2. Západný breh a východný Jeruzalem až po Jaffskú bránu bol do roku 1967 v rukách Jordánska. Vtedajší izraelský premiér Levi Eškol vyzýval kráľa Husajna, aby nezačal vojnu v Jeruzaleme. Jordánci si urobili po svojom. Tak prišli o východný Jeruzalém, Judeu a Samáriu. A odškodné/reparácie neplatí víťaz, ale porazený.
Tzv. zelená línia, teda hranice spred roku 1967 sa tiahli pred bránami Starého mesta Jeruzalema a vytesňovali prítomnosť židov aj z celého Starého mesta. Výrok MSD chce vlastne povedať, že židia sa musia vysťahovať aj zo Sterého mesta. Lebo to nie je len absurdné, ale aj nevykonateľné!
Podľa Andrew Tuckera z Haagskeho think-tanku thinc. MSD “ignoruje skutočnosť, že Židia žijú v Jeruzaleme, Judei a Samárii už tisícročia. Mnohí Izraelčania žijúci v týchto oblastiach bývajú na pozemkoch, ktoré ich rodiny vlastnia už stáročia alebo ktoré si v dobrej viere kúpili.”
Piatkové rozhodnutie nie je záväzné. Je teraz na členoch OSN, aby sa rozhodli, akú váhu mu chcú priradiť. Napriek nezáväznosti bude rozhodnutie mať veľké politické dôsledky. Nehovoriac o tom, že mnohí sa budú mylne (a môžeme si byť istí, že mnohí naopak veľmi cielene) domnievať, že je pre svet záväzné.
To isté sa deje voči Izraelu teraz vo veci “genocídy” v Gaze. Napriek opakovaným žalobám v Haagu nič také nebolo súdom potvrdené. Napriek tomu o “genecíde” hovoria aj západní lídri ako o hotovej veci, nehovoriac o médiách či sociálnych sieťach… Izrael jednoducho stačí len obviniť. Dôkazy sú nepodstatné!
V čase, kedy je stále 120 (bez príčiny) unesených ľudí v útrobách Gazy…, kedy Izrael čelí útoku nepriateľských síl na siedmich frontoch, ideovo a zbraňami zásobovaných hlavne Iránom – kľúčovým sponzorom globálneho terorizmu, bude rozhodnutie tribunálu novým palivom pre Hamas a džihádistov.
Toto rozhodnutie úplne ignoruje bezpečnostné potreby Izraela. Ignoruje realitu terorizmu, ktorá sa naplno prejavila naposledy 7.októbra ’23. Vojenskí experti opakovane a dôrazne upozorňuju, že Izrael v hraniciach spred roku 1967 je jednoducho neubrániteľný. Stačí si pozrieť mapu!
To, čo teraz požaduje MSD, sa ale už raz udialo. V Gaze v roku 2005. Politické rozhodnutie vtedajšieho premiéra Ariela Sharona dôsledne splnila armáda židovského štátu. Z Gazy nasilu vysťahovala všetkých osadníkov. Výsledok? Hamas, terorizmus a brutálne napadnutie Izraela v hraniciach z roku 1967.
Súdny tribunál, ktorý má byť vyjadrením spravodlivosti v jej najdokonalejšie podobe teraz chce, aby to isté urobil Izrael na ďaleko väčšom území. V čase, kedy je okolo 100.000 obyvateľov juhu Izraela deväť mesiacov evakuovaných. Odchod osadníkov z Gazy v 2005 priniesol jednoducho opak mieru.
Bolo by úplne odtrhnuté od reality (ktorú treba poznať a nerobiť rozhodnutia od zeleného stola) myslieť si obzvlášť po 7. októbri, že to bude inak fungovať v prípade tzv. Západného brehu. Legitímnou je otázka, či to nie je zámer. Členom OSN je aj Irán s otvorenou ambíciou Izrael zničiť.
Osadníci nie sú žiadne posvätné kravy, Izraelci celkovo nechodia so svätožiarami… Právo a zákon platia pre každého! Ale démonizovať osadníkov a robíť z nich kolektívnu “prekážku mieru” je dielo propagandy, ktorá si nevie predstaviť normálnu kooexistenciu, akú už 76 rokov praktizuje Izrael.
Demokratické štáty nechávajú fackovať svojho spojenca na Blízkom východe, ktorý roky ukazuje možnosť koexistencie s 20 % arabského obyvateľstva, výmenou za nadbiehanie ilúzii Palestínskeho štátu, ktorý si kladie absurdnú podmienku – byť štátom bez jediného žida! Teda byť etnicky čistým.
Palestínska identita Arabov v regióne, pochádzajúcich hlavne z Egypta, Sýrie či Libanona…, sa začala písať len po roku 1960. Pri svojich protiizraelských postojoch aj pred MSD argumentujú spôsobom, akoby od čias Kanaanu história židov medzi Jordánom a Stredomorím neexistovala!
Palestínci odmietli nespočet návrhov na vznik štátu. Hlavne od novembra 2012, kedy získali v OSN štatút “nečlenského pozorovateľského štátu”, vymenili rokovací stôl za absurdné snahy presvedčiť svet o bizarnostiach typu, že Chrámová hora nie je židovská. Alebo pokojne šíria naratív, že Ježiš bol Palestínčan.
OSN bola definitívne unesená, aj pričinením „neutrálneho postoja“ mnohých členov svetovej organizácie, vrátane tradične vyhýbavej pozície Slovenska. Unesená je autoritárskymi režimami a svojím správaním a rozhodnutiami kryje hanebné a neprijateľné prekrúcanie histórie!
Na mieste je pripomenúť, čo Hillel Neuer, výkonný riaditeľ UN Watch, píše o predsedovi MSD Nawafovi Salamovi. Ako zástupca Libanova v OSN 11-krát podporil Irán. Zablokoval kroky Bezpečnostnej rady OSN v prospech obetí Asadovho režimu. Podporil Lukašenka či Fidela Castra. Proti Izraelu hlasoval 210-krát.
Z 15-členného kolégia sudcov sa proti piatkovému výroku MSD komplexne postavila len jeho podpredsedníčka Julia Sebutinde z Ugandy. Proti viacerým ustanoveniam sa postavili aj Ronny Abrham z Francúzska, Bogdan-Lucian Aurescu z Rumunska a oceňujem, že aj sudca Peter Tomka zo Slovenska.
Komentár v The Wall Street Journal označuje výrok tribunálu ako „hrubý justičný omyl, ktorý nikoho neprekvapil”. Samostatne publikovaný nesúhlas sudkyne Sabutinde označuje za “majstrovskú analýzu izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorá bod po bode vyvracia väčšinové stanovisko.”
Druhá dáma tribunálu pozorňuje na legálnosť práv Židov v celej mandátnej Palestíne, cituje právne dokumenty a zásady, ktoré tieto práva odôvodňujú, uvádza históriu palestínskej neústupnosti a konštatuje židovskú prítomnosť v krajine už od staroveku. „Izrael nie je kolonizátor,“ napísala.
Aj napriek piatkovému výroku MSD, ktorý je dejure nezáväzný, Izrael a ostatné štáty môžu a majú trvať na tom, že podľa medzinárodného práva má Izrael platné právo žiť vo svojej historickej vlasti. V tomto má, mimochodom, absolútne jasno každá politická strana v Izraeli naprieč politickým spektrom.
Pokiaľ ide o dôkazy “historickej vlasti”, archológovia prinášajú nespočet dôkazov o 3.500 ročnej prítomnosti židov v oblasti. Zdrojom sú aj rozmanité historické pramene. Zďaleka to nie je len Biblia, ktorú máme v našich zemepisných šírkach spojenú len s náboženstvom.
Je to Palestínska samospráva a islamská nadácia Waqf ktorej Izrael aj po vyhratej Šesťdňovej vojne odovzdal kľúče od Chrámovej hory, a ktoré trvá na tzv. status quo aj v otázkach archjeologických prác na Chrámovej hore, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou dôkazy tohto charakteru ešte posilnili.
Štáty, ktoré zotrvanie Izraela na územiach ako doteraz budú naďalej považovať za prirodzené, by mali mať ďaleko robustnejšie argumenty. MSD odporcom Izraela totiž v rozpore s faktami v piatok dodal politickú muníciu, s ktorou budú napriek jej nezáväznosti narábať ako so záväznou.
A Izrael? Ten to prežije! Golda Meir raz povedala, že židia majú jednu nepremožiteľnú zbraň: nemajú totiž kam inam ísť! Takže sú odsúdení na novú úroveň inovácií, aby v otvorene nepriateľskom prostredí, ktoré svoje politické, vojenské aj právne nástroje neustále zlepšuje, prežil a prosperoval.
Ochota rokovať a robiť ústupky má v tomto regióne, ktorý sa snaží ovláduť militantný islam, presne opačné efekty. Nepriateľmi je vnímaná ako slabosť.
A slobodomilovní ľudia by mali brzdiť v kritike Izraela. Jeho aktuálnu skúsenosť v boji za civilizačné hodnoty budeme (zrejme) ešte potrebovať.
Peter Švec
predseda o.z. ICEJ Slovensko
bývalý štátny tajomník MH SR